Liberáli a obhajcovia vysviacky žien žiadajú zmenu v cirkvi a túžia po “modernejšom” pápežovi

Vatikán 12. februára (TASR/HSP/Foto:TASR)

Liberáli v cirkvi dúfajú v slabšieho nástupcu

Zástancovia liberálnej reformy v katolíckej cirkvi v pondelok vyjadrili nádej, že nástupca pápeža Benedikta XVI. dá väčší priestor ženám a zváži pravidlá pre kňazský celibát, vysviacku žien a manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.

Benedikt, ktorý tak ako jeho predchodca Ján Pavol II. sa dôrazne staval proti vysviacke žien za kňazov a označoval manželstvá homosexuálov za hrozbu pre budúcnosť ľudstva, v pondelok prekvapujúco oznámil, že 28. februára o 20. hodine odstúpi. Pôjde o prvú abdikáciu pápeža za 700 rokov.

Organizácia obhajujúca ženy v kňazskom úrade, Konferencia pre vysviacku žien (WOC), uviedla, že cirkev volá po lídrovi, ktorý umožní ženám väčšiu úlohu v rozhodovaní.

“Súčasný systém je ‘klubom mužov’ a nepripúšťa, aby sa ženy zúčastňovali na rozhodnutiach budúcej hlavy cirkvi,” vyhlásila šéfka WOC Erin Saiz Hannová.

“Ľudia v cirkvi zúfalo túžia po lídrovi, ktorý bude prístupný dialógu a bude mať odvahu zaviesť systémy, ktoré budú riešiť problém sexizmu, výlučnosti a zneužívania v našej cirkvi,” povedala Hannová.

WOC uviedla, že rešpektuje rozhodnutie Benedikta odstúpiť a znepokojuje ju jeho zdravie, ale 85-ročný pápež robil počas svojho pontifikátu “výrazné spiatočnícke kroky” ohľadne žien.

Pápež vlani nanovo potvrdil zákaz žien vykonávať kňazské povolanie a vyhlásil, že nebude tolerovať neposlušnosť duchovných v otázkach základnej náuky katolíckej cirkvi.

Vatikán pod jeho vedením tvrdo zasahoval proti obhajcom vysviacky žien. Potrestal napríklad rakúskeho kňaza Helmuta Schüllera za jeho výzvy na povolenie vysviacky žien a kvôli podobným aktivitám zbavil kňazského úradu aj amerického duchovného Raya Bourgeoisa.

Vatikán tvrdí, že ženy nemožno vysvätiť do kňazského úradu, lebo Ježiš Kristus si za svojich apoštolov vybral výlučne mužov.

Obhajcovia vysviacky žien však pápežov názor odmietajú a vyhlasujú, že Ježiš sa iba prispôsobil zvykom vtedajších čias.

Liberálne skupiny uviedli, že je čas rozšíriť diskusie v cirkvi a zaviesť väčšiu deľbu moci.

“Rímskokatolícka cirkev potrebuje pápeža, ktorý nerozhoduje vždy o všetkom sám,” vyhlásilo rakúske hnutie s názvom My sme cirkev a dodalo, že nasledujúci pápež by mal dať viac zodpovednosti miestnym cirkvám a biskupom.

Toto hnutie žiada “úplné uznanie” partnerstva dvoch homosexuálnych osôb, uvoľnenie pravidiel pre celibát a tiež to, aby mohli ženy a bežní veriaci mať lepšie postavenie v cirkvi. Tieto pomýlené hnutia, usilujúce sa o “modernizáciu” cirkvi, v skutočnosti neusilujú o nič iné, ako o jej rozvrátenie z vnútra. O tom, že takto “modernizovaná” cirkev nevie fungovať je dosť príkladov v cirkvách, ktoré touto modernizáciou už prešli a odkiaľ dnes odchádzajú veriaci.

Väčšina v Katolíckej cirkvi sa však zatiaľ uvedomuje, že cirkev, ktorá sa prispôsobí svetu a jeho pomýleným predstavám a hodnotám sa stane pre ľudí nezaujímavou a zbytočnou. Každý kto nesúhlasí s učením Katolíckej, alebo aj hociktorej inej cirkvi, môže z nej vystúpiť a vytvoriť si vlastnú, nie je nutné ju prispôsobiť týmto predstavám.

Kroky Benedikta XVI., ktoré liberálne kresťanské organizácie nazývajú spiatočnícke, boli v skutočnosti pre veriacich príťažlivé a dali im pocit istoty.