V lete tohto roka redaktor Camillo Langone v katolíckom talianskom denníku Il Foglia napísal, že svet dlhuje pápežovi Benediktovi XVI. ospravedlnenie za reakciu voči prejavu na univerzite v Regensburgu. “Dnes, keď udalosti v bývalom Iraku znova píšu históriu a ukazujú každému, kto má oči na pozeranie, čím je naozaj Korán uvedený do praxe, je potrebné sa vám obom ospravedlniť,” píše Langone.
Langone má na mysli dve osoby. Prvým je pápež Benedikt XVI. a druhým byzantský cisár Manuel II. Palaiologos. Pápež totiž citoval myšlienky byzantského cisára vládnuceho na prelome 14. a 15. storočia, kedy už skutočne značne pociťoval hrozbu islamu pod náporom výbojnej Osmanskej ríše, ktorá nakoniec aj Byzantíncov zničila dobytím ich hlavného mesta Konštantínopol (dnešný Istanbul).
Hillary Whiteová vo svojom blogu oprášila niekoľko rokov starý prejav pápeža Benedikta XVI. na univerzite v Regensburgu v roku 2006, ktorý citoval niekoľko storočí staré, ale napriek tomu stále aktuálne, myšlienky byzantského cisára Manuela II. Palaiologa na sklonku existencie slávnej Byzantskej ríše.
Pápež Benedikt XVI. opísal Manuela II. ako “vzdelaného v kresťanstve aj v islame”, ktorý raz skonštatoval: “Ukážte mi, čo nové Mohamed priniesol, a nájdete len veci zlé a neľudské, také ako jeho príkaz šíriť vieru mečom.” Podľa pápeža cisár hovoril s “prekvapujúcou prudkosťou”, čiže bol až príliš rozrušený pri zmienke o islame a hovoril z osobnej skúsenosti.
Západná tlač toto pápežovo citovanie donekonečna opakovala a kritizovala, že “útočí” na islam a že jeho “omyl” o islame spôsobil násilie, ktoré nasledovalo. Samozrejme, že ho “bojachtiví” moslimovia pochopili ináč a nenašli v jeho prejave výzvu na použitie rozumu v náboženskom dialógu a zrieknutie sa násilia.
“Potom, čo sa cisár vyjadril tak ostro, podrobne vysvetlil dôvody, prečo je násilné šírenie viery nezmyselné. Násilie je v rozpore s povahou Boha a s povahou duše,” pokračoval v prejave pápež Benedikt XVI. Citoval cisárove slová: “Boh … sa neteší z krvi – a nekonať rozumne je v rozpore s Božou prirodzenosťou. Viera sa rodí z duše, nie z tela. Ktokoľvek, kto by viedol niekoho k viere, potrebuje schopnosť dobre komunikovať a správne argumentovať bez násilia a hrozby … K presvedčeniu rozumnej duše človek nepotrebuje silné ramená alebo zbrane akéhokoľvek druhu či akékoľvek iné prostriedky ohrozujúce človeka na živote … ”
Na týchto slovách nie je nič, čo by vzbudzovalo pohoršenie či nabádalo k nejakej nenávisti. Ale ako sa vraví, “kto chce psa biť, palicu si nájde”. Navyše, za takéto slová sa iste netreba ospravedlňovať, ako navrhovali západné médiá. Len to zbytočne spravilo v našej európskej kultúre nikomu neprospievajúce “haló” z ničoho. Z umelo vyrobenej kauzy vyťažili najviac tí “bojachtiví”. Kde sa dvaja bijú, …
Islamistický terorizmus sa nám donedávna zdal, že je kdesi ďaleko a nemá význam sa ním zaoberať, radšej sa naša spoločnosť venovala komfortnej liberálnej fantázii. Ale postupne to prichádza. Okrem mnohých iných dôkazov máme aj priame varovanie od kresťanov na Blízkom východe. Tradičná kresťanská chaldejská cirkev, budovaná už od čias apoštola Tomáša, zaniká na svojom pôvodnom mieste v starobylom kresťanskom meste Mosul v Iraku. Prvýkrát po 1 600 rokoch sa stalo, že nebola odslúžená každodenná svätá omša, pretože tamojší kresťania boli buď ISIL-om zabití, vyhnaní alebo unesení a predaní do otroctva.
“Naše utrpenie je dnes predohrou toho, ako vy, Európania a západní kresťania, budete tiež trpieť v blízkej budúcnosti,” uviedol arcibiskup Amel Nona, archieparcha chaldejskej katolíckej Cirkvi v Mosule v rozhovore s Corriere della Sera. “Stratil som diecézu. Sídlo môjho apoštolátu bolo obsadené islamskými radikálmi, ktorí od nás chcú, aby sme konvertovali alebo budeme mŕtvi. Ale moja komunita je stále nažive,” pokračuje iracký arcibiskup.
A dodáva: “Prosím, snažte sa nás pochopiť. Vaše liberálne a demokratické zásady nemajú žiadnu cenu. Musíte vziať do úvahy opäť našu realitu na Blízkom východe, pretože vítate vo svojich krajinách stále rastúci počet moslimov (…) Tiež ste v nebezpečenstve. Musíte vziať silné a odvážne rozhodnutia, a to aj za cenu rozporu vo vašich zásadách. ”
Nakoniec už len jeho vyjadrenie o islame: “Myslíte si, že všetci ľudia sú si rovní, ale to nie je pravda: islam nehovorí, že všetci ľudia sú si rovní. Vaše hodnoty nie sú ich hodnoty. Ak nechcete pochopiť, čoskoro sa stanete obeťou nepriateľa, ktorého ste privítali vo svojom dome.”