Varšava/Brusel 11. marca 2017 (HSP/vzgljad/Foto:TASR/AP-Geert Vanden Wijngaert)
Opätovné zvolenie Donalda Tuska je frčkou do nosa Poľsku, ktoré vystupovalo proti tomuto kandidátovi. Ide o prvý pokus podrobiť skúške poľské mocenské ambície za posledné roky, teraz Poľsko musí ukázať nakoľko je pevné. Situácii sa venovala Irina Alksnis na portáli vzgljad.
Škandál so zvolením Donalda Tuska za predsedu Európskej rady (Tuskove druhé funkčné obdobie) prinieslo so sebou konflikt Varšavy s Bruselom. Situácia je veľmi zaujímavá, po prvýkrát bol do vysokej funkcie formálne najvyššieho úradu v EÚ zvolený predstaviteľ, proti ktorému kategoricky protestuje vlastná materská krajina.
Zvolenie Tuska je jednoznačným svedectvom toho, že Európska rada sa rozhodla uštedriť Poľsku lekciu, ktorá takmer určite nebude posledná. Poľsko, ktoré sa v poslednom roku správalo ako “enfant terrible EÚ” bude teda musieť za svoje chovanie niesť dôsledky.
Ako je známe, zhoršenie vzájomných vzťahov medzi Varšavou a Bruselom začalo krátko po tom, ako sa poľská vládna strana Právo a spravodlivosť stala vedúcou politickou silou v Poľsku. Varšava a Brusel si nerozumejú a Brusel takmer okamžite začal obviňovať Poľsko z obmedzovania demokracie, podkopávania práv a slobôd občanov či porušovania ústavy. Pritom momentálna poľská vládna garnitúra je známa svojou rusofóbiou, amerikofilstvom a euroskeptickými postojmi.
Jednou z dôležitých oblastí, kde Varšava aktívne vráža kliny do súkolia Ruska a Európy je tranzit ruského plynu do Európy pomocou plynovodu North Stream. Poliaci odmietajú umožniť distribúciu ruského vplyvu v Európe cez plynovod OPAL.
Donald Tusk je známy svojim proeurópskym postojom, to však neznamená, že Brusel by ho nedokázal nahradiť iným kandidátom. To že ho nenahradil svedčí o tom, že Brusel je ochotný ísť do konfrontácie s Varšavou, ktorá sa začala správať veľmi výstredne. Jeho zvolenie je demonštratívnym krokom zo strany dominantných síl v Eúropskej Únii. Tieto sily sa rozhodli usadiť Poľsko na miesto a skrotiť ho.
Odpoveď Varšavy bola rýchla. Poľsko odmietlo podpísať dokumenty summitu EÚ. Poľskí oficiálni predstavitelia siahli k tvrdšej rétorike, Jaroslaw Kaczynski uviedol, že dominancia Nemecka v EÚ a nemecký tlak na krajiny EÚ spôsobí kolaps celej únie. Poľsko ako jediná krajina zo všetkých členov EÚ odmietla odhlasovať aj novú únijnú direktívu “vstup – výstup”, ktorá poskytuje možnosť pre získavanie, kontrolu a poskytovanie si údajov medzi členskými krajinami o prekračovaní hraníc EÚ občanmi cudzích štátov.
Podľa poľskej premiérky Beaty Szydlovej Poľsko vetovalo vyhlásenia summitu EÚ, takže vyhlásenia summitu nie je možné považovať za platné. V skutočnosti obvinila európske úrady z porušovania pravidiel a postupov používaných v EÚ.
“Frčka do nosa”, ktorú Poľsko utŕžilo zvolením Donalda Tuska je len prvou lastovičkou v rade problémov, ktorým bude musieť Poľsko vo vzťahoch s EÚ čeliť. Varšava, ktorá je jedným z najtvrdších odporcov a kritikov nadchádzajúcej reformy EÚ známej pod označením “rôznorýchlostná Európa” tvrdí, že táto reforma zapríčiní rozdelenie Európy na centrum, tvorené bohatými európskymi krajinami a perifériu.
Poľsko trpí prehnanými ambíciami a vždy sa snažilo votrieť medzi veľmoci, pretože podlieha predstave, že samo je veľmocou. Pri vstupe do EÚ si Poľsko vydupalo zo všetkých stredoeurópskych krajín tie najlepšie podmienky, kvôli reformám, ktoré sa pripravujú samozrejme o viacero výhod príde a vráti sa “o poschodie nižšie”, čo Poliaci evidentne nedokážu stráviť. Vadí im najmä to, že stratia rôzne výsady, dotácie, na ktoré si Poliaci zvykli a ktoré získavali na úkor ostatných štátov strednej Európy.
Pred Poľskom sa objavil problém, ktorému musí čeliť. S týmto problémom sa bude stretávať častejšie čoraz viac krajín, ktoré zabudli v posledných desaťročiach existencie jednej globálnej superveľmoci že za všetky politické a geopolitické ambície a skutky sa vystaví raz účet, ktorý sa musí zaplatiť. Poľsko v poslednej dobe pôsobilo vo svetovej aréne ako americký protiruský faktor, za čo získavalo uvedené ekonomické a politické bonusy.
Dnes sa situácia mení a Poľsko ostáva osamotené. Poliaci tomu stále nedokážu uveriť a tak hádžu výzvu aj Nemecku, dúfajúc že Američania nestiahnu svoju ochrannú ruku. V najbližšej dobe sa ukáže, či je Poľsko ochotné nielen zaplatiť, ale aj priniesť obete za to, že sa silou mocou snažilo zapojiť do “šachovej partie veľkých hráčov”.
Irina Alksnis