Varovanie pred žltačkou na východe. Podľa svedkov niektorí nakazení asociálne zmýšľajúci olizovali v obchodoch pečivo a pľuli naň

Sečovce/Trebišov 16. septembra 2016 (HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)

Že žltačka je nepríjemná i nebezpečná, vie azda každý, kto chodil do školy. V niektorých okresoch východného Slovenska, na južnom Zemplíne, prepukla epidémia tejto choroby. Ba čo viac – na sociálnych sieťach sa objavila informácia, že podľa niektorých očitých svedkov žltačku šíria cielene aj niektorí asociáli, ktorých v niektorých hypermarketoch videli olizovať pečivo a pľuť naň.

Niektorí aktivisti z miestneho odboru Ľudovej strany Naše Slovensko v Trebišove sa rozhodli priamo v teréne zistiť, čo sa deje. Na svojej facebookovej stránke oznámili, že si chcú osobne posvietiť na asociálov a ich správanie. Radia nakupovať v malých obchodoch, najlepšie priamo v pekárni. Umývať si ruky.

Na základe podnetov od občanov trebišovského okresu a vzhľadom na svoje presvedčenie, že kompetentní nekonajú, rozhodli  sa zorganizovať tím zložený zo svojich členov. Spoločne šli na ,,prechádzku“ po Sečovciach a Trebišove, aby zistili skutočnú pravdu o šírení zákernej žltačky. Vo svojom reporte o akcii napísali: „Pri prvej ,,prechádzke“ v meste Sečovce sme boli nemilo prekvapení neochotou vrchného personálu jedného z dvoch kontrolovaných ,,veľkých“ supermarketov. Tam nám nezmyselne tvrdili, že nákazu zaniesla jedna z pracovníčok. Povedzme si teda fakty! Ako je možné, že sa nákaza širi superrýchlosťou nielen v našom okrese a nielen v tomto obchode?! Ďalej, aké sú tlaky, z ktorej strany, ak si potravinárska spoločnosť dobrovoľne poškodí dobrú povesť? Veď práve na tom každá firma pracuje roky, či nie ? Pravdou teda je, že zakrývajú na podnet niekoho to, čo vidí aj slepý! Tento systém sa ako krysa v kúte bráni takýmito primitívnymi vysvetleniemi a myslí si, že radoví občania „papajú ďatelinku“. Počas našej ,,prechádzky“ nám viacerí očití svedkovia potvrdili bežné ohmatávanie pečiva holými rukami v podaní občanov z blízkej, slávnej osady. Ďalej naši členovia upozornili asi 10-člennú rodinku, že chodník nie je na to, aby ho svojím vysedávaním blokovali. Na to sa rodinka poslušne stiahla, no boli by sme zvedaví, ako by to dopadlo, keby ich upozornila stará babka, či mamička s deťmi. Neďaleko tejto rodinky sme vzápätí spozorovali partiu mladých výrastkov z miestnej osady, ktorí si na sídlisku veselo skopovali orechy futbalovou loptou. Tá následne padala na kapoty áut, ktoré parkovali pod stromom. Našich členov to nenechalo chladnými a problém rázne vyriešili. Najviac znepokojujúcim faktom na „prechádzke“ po meste Sečovce bolo, že za dve hodiny sme nevideli jedinú policajnú hliadku. Samozrejme, týmto nechceme apelovať na radových policajtov, ale na vedenie policajného zboru!
Zo Sečoviec sme sa presunuli do Trebišova. Scenár „prechádzky“ bol prakticky taký istý. Očití svedkovia, ako aj zamestnanci nám potvrdili nehygienické ohmatávanie pečiva holými rukami malých, ale aj dospelých osadníkov. Sami sme boli svedkami takéhoto skutku, keď počas krátkej návštevy, ktorá trvala v jednom z hypermarketov asi pol hodiny, jeden z dvoch malých cigánskych osadníkov sa pokúšal naberať pečivo holými rukami. Keď ho upozornil jeden z našich členov, povedal, že tam nie sú rukavice. Čo nebola pravda, pretože rukavice boli asi 1 meter od neho, a tak si jednu pekne nasadil a hygienicky nakúpil.

Žltačka je reálnou hrozbou nielen v našom okrese, čoho svedectvom je aj upozornenie na stránke Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trebišove, link tu.Rovnako aj na úradnej tabuli v meste Sečovce. Podobné opatrenia sú aj v meste Trebišov, kde nám pracovníci hypermarketov potvrdili zvýšené hygienické opatrenia.
Veľký výskyt je hlásený z okresu Sobrance, kde zakázali verejné zhromaždenia a podujatia, link tu.  Taktiež epidémia prepukla v okrese Michalovce.

Aktivisti ĽSNS z Trebišova sú od 15. septembra pripravení priebežne  sledovať vývin situácie s epidémiou žltačky a informovať o nej verejnosť. Sú tej mienky, že epidémiu šíria hlavne osadníci: „Olizovať, či pľuť na pečivo sme ich síce nevideli, no vzhľadom na to, že sme boli v straníckych polokošeliach, tak už len to, že sa odvážia nakúpiť nebalené pečivo holými rukami, je na uváženie. Čo teda potom robia, ak nie sú pod dohľadom?! Má sa azda človek, ktorý sa tu snaží žiť a nie živoriť, pasovať už nielen so strachom, či sa môže bezpečne prejsť po meste, alebo k má tomu najnovšie rovno pridať otázky typu: ,,Mám si to kúpiť? Nebude ma to stáť nejaký ten týždeň na infekčnom?!“

Vladimír Mohorita