Vakcinácia ako dvojsečná zbraň. Čím to je, že od polovice júla 2021 je v niektorých krajinách vyššia nadmerná úmrtnosť, ktorú covid úplne nevysvetľuje?

Bratislava 21. januára 2022 (HSP/Foto:AP/Pavel Golovkin,Sven Hoppe,Marijan Murat)

Tento článok si spolu s ďalšími zaujímavými článkami môžete prečítať v tlačenom špeciáli Hlavných správ, ktorý vyšiel tesne pred koncom roka. V internetovom vydaní ho prinášame ako bonus pre našich predplatiteľov. Predplatiť si Hlavné správy môžete tu

Počty nakazených ochorením COVID-19, počty ľudí, ktorí podľahli koronavírusu, počty novozaočkovaných, pomery pacientov 

Čo hovoria štatistiky

Po tom, ako sa krajinám za pomoci prísnych opatrení podarilo dostať pandémiu ako-tak pod kontrolu (hoci často nedávali zmysel a situáciu dokonca zhoršili), sa o slovo prihlásil variant delta. A opäť sa všetko odznova zopakovalo. Odborníci sa spočiatku nevedeli dohodnúť, či delta predstavuje väčšie riziko ako predošlý variant, ani na tom, aké opatrenia robiť. Začali presadzovať očkovanie ako „jediné riešenie”. Logicky by sa dalo predpokladať, že s príchodom delty, ktorá sa časom ukázala ako infekčnejšia a spustila ďalšiu vlnu pandémie vo svete, nebude vyššia nadúmrtnosť ničím prekvapivým.

Napríklad v USA a Izraeli zaznamenali koncom augusta približne porovnateľnú (niekedy vyššiu) nadmernú úmrtnosť ako začiatkom roka, a to napriek tomu, že na covid zomieralo menej ľudí. Pozoruhodná je aj situácia vo Fínsku. Ale aj v Holandsku, Spojenom kráľovstve a ďalších v niekoľkých obdobiach (od polovice júla, v auguste a septembri) zaznamenali nadmerné úmrtia, ktoré sa nedali zdôvodniť covidom. Zvýšený počet zomretých v porovnaní s päťročným priemerom sa v októbri tohto roka prejavil aj v siedmich slovenských krajoch.

Z holandských štatistík vyplýva, že v auguste a septembri zaznamenali viac úmrtí, ako sa očakávalo, bez ohľadu na covid. „Zamerali sme sa na úmrtnosť počas štyroch augustových týždňov (31. až 34. týždeň, 2. až 29. august vrátane). Úmrtnosť bola v tomto období nad očakávanou úrovňou s nadúmrtnosťou v prvom a poslednom augustovom týždni (31. a 34. týždeň). V predchádzajúcom mesiaci prišlo k malým výkyvom v počte zomretých, úmrtnosť bola mierne nad očakávanou úrovňou a v intervale zvyčajných výkyvov (v júli teda neprišlo k nadúmrtnosti). Odhad na posledný augustový týždeň (34. týždeň) bol okolo 200 úmrtí nad očakávaný počet a mimo intervalu zvyčajných výkyvov (to znamená nadúmrtnosť na základe odhadu).

Národný ústav verejného zdravia a životného prostredia zaregistroval v 34. týždni (k 31. augustu) 36 úmrtí na COVID-19,” píše sa v správe holandského štatistického úradu CBS, z ktorej tiež vyplýva, že negatívny trend sledovali vo viacerých skupinách obyvateľstva. Podobne to bolo aj v septembri. Od leta stúpa počet nadmerných úmrtí aj v Spojenom kráľovstve. Podľa medializovaných informácií nové čísla ukazujú nielen úmrtia na covid, ale aj úmrtia bez covidu, ktoré boli od začiatku júla vyššie ako týždenný priemer za päť rokov pred pandémiou. V týždni končiacom sa 12. novembra bolo v krajine zaznamenaných o 2047 úmrtí viac ako v rovnakom období medzi rokmi 2015 až 2019. COVID-19 bol však uvedený na úmrtných listoch len u 1197 ľudí. The Financial Times napísal, že významnú časť tvorili kardiovaskulárne ochorenia a mŕtvice.

Zanedbávanie preventívnej zdravotnej starostlivosti

Pri všetkých spomínaných krajinách vyvstáva otázka: čím to je, že od polovice júla 2021 je nadmerná úmrtnosť z rôznych príčin vyššia ako úmrtia na covid? Jasnú odpoveď zatiaľ nik neposkytol. Niekto môže namietať, že ide iba o náhodu, odchýlky a štatistiky nezohľadňujú všetko. Tých náhod by však bolo priveľa a nejde o zanedbateľné čísla. Teórií, prečo majú v krajinách nadúmrtnosť, je niekoľko. Podpísať sa pod to mohla aj pandémia. Z dôvodu lockdownu a preplnených nemocníc sa zanedbávala preventívna zdravotná starostlivosť, často sa odkladali neakútne operácie, vyšetrenia, ľudia mali obavy navštíviť lekára, čo sa tiež mohlo podpísať pod zhoršenie zdravotného stavu mnohých. Niekedy v nemocniciach nebolo dostatok miesta, lekári ani nemali čas. Bolo tu mnoho faktorov.

Je zrejmé, že zodpovednosť za to by niesli aj tí, ktorí pandémiu riadili.  Dostávali ľudí do chaosu prijímaním stále nových a nových opatrení, v ktorých sa už spoločnosť „strácala”. Odporúčania odborníkov z opačného názorového tábora zväčša ignorovali, alebo ich dokonca zhadzovali. Pritom neraz išlo o vysokouznávaných epidemiológov, profesorov a docentov, ktorí upozorňovali politikov, že by sa mali zamerať aj na liečbu a vyhrávať boj s pandémiou ešte predtým, ako sa pacienti dostanú do nemocníc. Takisto, že očkovanie neprináša benefity pre každého a že pandémiu by mali zvládať vo viacerých smeroch. Najmä by však mali opatrenia prijímať logicky, na základe všetkých dostupných poznatkov. Stále sa totiž objavujú nové výskumy a odporúčania lekárov, spochybňujúce tie predchádzajúce. Dalo by sa povedať, že nastal informačný chaos. Čo krajina, to iný model riešenia situácie. Je tu však ešte jeden rozdiel oproti predošlým rokom. Spomenuté krajiny začali s masovým očkovaním svojich obyvateľov vakcínami proti covidu. Vakcínami, pri ktorých postupne menia exspiráciu, či pridávajú možné vedľajšie účinky, o ktorých zo začiatku tvrdili, že nemajú s vakcínami nijaký súvis. A aj keď z týchto štatistík sa to nedá s istotou povedať, jestvuje oprávnená obava, že dôvodom nadmernej úmrtnosti je práve vakcinácia. V tom prípade by mali pravdu tí, čo dlhodobo upozorňujú, že očkovanie môže byť povestnou dvojsečnou zbraňou.

Tatiana Stará