Môj profil 
Predplatné
Aj preto sa prakticky tri pätiny Slovákov pomýlili, keď si mysleli, že ceny u nás vlani rástli. Čuduj sa svete – všetko bolo práve naopak! Ceny klesali – a stalo sa tak po dlhšej pauze. V priemere za celý uplynulý rok sa ceny tovarov a služieb medziročne znížili o – 0,1 %. Viac než dvadsaťročná slovenská história si takýto cenový vývoj nepamätá, pretože aj v období hospodárskej krízy cenový rast síce spomalil, ale nikdy sa nedostal do záporných čísel. Iba nepatrné zníženie cien si Slováci nevšimli. Ale predsa bolo…
Potvrdil to vo svojom najnovšom Spotrebiteľskom barometri aj Štatistický úrad SR. Uvádza prekvapivú skutočnosť: aj napriek minuloročnému poklesu cien tovarov a služieb u nás si až 60 percent Slovákov myslí, že ceny sa vlani zvýšili. Dôvodom je fenomén zvaný pocitová inflácia, ktorá je vždy vyššia ako tá skutočná. Inak povedané, spotrebitelia majú zvyčajne pocit, že zdražovanie v obchodoch je výraznejšie než aké v skutočnosti je.
Bežní smrteľníci totiž majú tendenciu pokles cien takmer nevnímať a rast cien naopak zveličovať. Okrem toho vnímanie cien je vždy subjektívne a závisí od zloženia „nákupného košíka“ každého z nás. Pretože vždy nájdeme v obchodoch tovary, ktorých ceny rastú a tiež výrobky, ktorých ceny klesajú. A podľa toho, čo nakupujeme, hodnotíme aj infláciu. Názor, že ceny sa vlani znížili, zdieľa len zhruba desatina Slovákov. A približne štvrtina našich domácností si myslí, že cenová hladina u nás sa minulý rok nezmenila. Iba odborníci dokážu presne povedať, ako to bolo vlani s cenami.
Je zaujímavé, že aj tohtoročné očakávania Slovákov sú prakticky identické minuloročným predstavám. Zasa si tri pätiny slovenských domácností myslí, že ceny pôjdu v tomto roku smerom nahor. Analytici z Poštovej banky sa domnievajú, že sa v tomto prípade občania bohužiaľ nemýlia. Očakávajú, že v tomto roku ceny tovarov a služieb mierne vzrastú. Cenovky na pultoch našich predajní by sa tak mali zvyšovať len pomaly a priemerná miera inflácie za celý tento rok by mala dosiahnuť iba pár desatín percenta. Brzdou cenového rastu totiž budú nižšie ceny energií a doznievajúce efekty lacnejšej ropy. Takže zasa môžeme očakávať iba nepatrné zmeny cien.
Analytici sa domnievajú taktiež, že rastúcej spotrebe našich domácností vlani nahrávali do karát nielen stagnujúce ceny, ale aj zlepšujúca sa situácia na trhu práce a pokles miery nezamestnanosti. Predpokladajú, že vďaka rýchlejšiemu ekonomickému rastu sa budú rady nezamestnaných na úradoch práce skracovať aj počas tohto roka. Rovnaký názor zdieľa 28 % slovenských domácností, ktoré predpokladajú, že nezamestnanosť sa v tomto roku zníži. Na druhej strane ale až 35 % našich domácnosti si myslí, že nezamestnaných bude tento rok pribúdať a tretina sa domnieva, že miera nezamestnanosti zostane na rovnakej úrovni ako vlani. Nechajme sa prekvapiť.
Ďalšia pozitívna správa. Reálne mzdy /po očistení o infláciu/ Slovákov vlani vzrástli vďaka nominálnemu rastu miezd a stagnujúcim cenám. Experti predpokladajú, že inak tomu nebude ani tento rok a našinci opäť zarobia reálne viac. Napomáhať tomu bude nielen nominálny rast miezd a pomalý cenový rast, ktorý nám nebude ukrajovať príliš veľa z našich zárobkov, ale aj klesajúca miera nezamestnanosti. Napriek tomu zlepšenie svojej finančnej situácie v tomto roku očakáva len približne každá šiesta slovenská domácnosť. Takmer tri pätiny domácnosti predpokladajú, že ich finančná situácia zostane v porovnaní s vlaňajškom nezmenená a viac než pätina domácnosti sa domnieva, že dôjde k zhoršeniu finančnej stránky ich života.
Experti poukazujú na to, že aj napriek zlepšujúcej sa situácii na trhu práce nezamestnanosť u nás je pomerne vysoká a na úroveň priemernej mzdy v našom hospodárstve si nesiahnu až približne dve tretiny Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok. V blízkej budúcnosti sa situácia v tomto smere príliš nezmení.
eu
.JPG)
.jpg)
