“Porada prebiehala x-hodín, boli tu slovenské ekonomické špičky k dispozícii, či už z ministerstva financií, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj zástupcovia jednotlivých koaličných strán. Situácia je veľmi vážna, potrebujete najprv vedieť, čo si môžme dovoliť, aká je situácia, ako sme na tom s financiami. Zároveň vieme, že opatrenia musíme prijať, lebo nemôžeme nechať ľudí, ktorí si nevedia pomôcť sami, bez pomoci,” priblížil.
“Niektoré z týchto opatrení už schválime teraz, na tejto vláde, ale myslím si, že správne bude informovať o tom vtedy, keď budú schválené, ako pôjdu do parlamentu. Budeme o nich informovať poobede. Väčšina opatrení ešte prijatá nie je, požiadali sme o prepočty. Musíme sa zodpovedne rozhodnúť, lebo vieme, že čas sa nám kráti,” avizoval.
“Dozviete sa, aké (na rokovaní vlády) budú zaradené body. My sme sa rozhodli, že zvoláme rokovanie vlády aj každý deň, aj dvakrát do dňa. Ak budú pripravené čiastkové právne normy, budeme ich posúvať do parlamentu,” podčiarkol. Konkrétne opatrenia premiér neuviedol.
“Rozprávame sa o týchto riešeniach, potrebujeme sa však trochu nadýchnuť a prijať zodpovedné rozhodnutia,” dodal premiér na novinársku otázku, či vládny kabinet neplánuje pre ľudí odloženie splátok hypoték.
Kabinet schválil návrh na zavedenie pandemického ošetrovného, vyplácať sa má 101 dní
Vláda v stredu schválila návrh na predĺženie vyplácania ošetrovného, tzv. OČR, na celé obdobie starostlivosti o dieťa počas uzatvorenia škôlok a škôl, ak ide o dieťa do 11 rokov veku a zavedenie nároku na nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou od prvého dňa vo výške 55 % vymeriavacieho základu pri karanténnych opatreniach. Návrh novely zákona o sociálnom poistení by mal parlament v najbližších dňoch prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Tieto dve opatrenia by si mali v tomto roku zo Sociálnej poisťovne vyžiadať 338,5 milióna eur. Vyplýva to z doložky vplyvov návrhu novely zákona o sociálnom poistení na rozpočet verejnej správy. “Kvantifikácia vychádza z predpokladu, že v roku 2020 bude ošetrovné vyplatené 200-tisíc poberateľom s celkovou dĺžkou trvania 101 dní a priemernou dennou sumou 15,8 eura,” uvádza sa v materiáli. Ošetrovné Sociálna poisťovňa rodičom poskytne za všetky dni počas uzatvorenia školských a predškolských zariadení, teda nie iba za 10 kalendárnych dní. Na tzv. pandemické ošetrovné by sa tak malo vynaložiť 319,2 milióna eur.
Rezort práce a sociálnych vecí okrem toho počíta s tým, že Sociálna poisťovňa v súvislosti s pandémiou vyplatí 100-tisíc nemocenských dávok už od prvého dňa trvania karantény. “Nad rámec súčasného právneho stavu bude dotknutým osobám zo Sociálnej poisťovne vyplatené nemocenské po dobu 10 kalendárnych dní,” uvádza sa v doložke vplyvov. V súčasnosti totiž Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancom nemocenské až od 11. dňa trvania dočasnej práceneschopnosti, do 10. dňa zamestnanci dostávajú náhradu príjmu od svojho zamestnávateľa. Zvýšené výdavky na vyplácanie nemocenského sa očakávajú v tomto roku na úrovni 19,4 milióna eur.
V prípadoch karanténneho opatrenia a izolácie osoby v súvislosti so šírením koronavírusu sa má ustanoviť vznik nároku zamestnanca na nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou už od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. “V týchto prípadoch sa teda navrhuje odbremeniť zamestnávateľov od platenia náhrady príjmu pri dočasnej PN,” tvrdí rezort. Pri karanténe alebo povinnej izolácii má byť pritom výška nemocenského v sume 55 % denného vymeriavacieho základu už od prvého dňa PN. “Aktuálne je to počas prvých troch dní čerpania nemocenského, resp. náhrady príjmu pri dočasnej PN iba 25 %,” upozorňuje ministerstvo práce.
Ak má dieťa do 11 rokov, podľa ministra práce a sociálnych vecí Milana Krajniaka na čerpanie pandemického ošetrovného nebude potrebné potvrdenie od lekára. Potvrdenie od lekára bude treba vtedy, ak má dieťa do 16 rokov a má dlhodobé zdravotné problémy. Pri čerpaní ošetrovného sa budú môcť rodičia vystriedať. “Ak sa nevystriedajú, nebudú musieť opakovane žiadať o dávku,” povedal na tlačovej besede.
Vláda nebude plošne odpúšťať odvody, pomôže firmám bez príjmov
Vláda nebude plošne odpúšťať povinnosť platiť zdravotné a sociálne odvody, pretože sú firmy, ktorým sa aj v čase mimoriadnych opatrení pre nový koronavírus darí. Uviedol to na brífingu premiér Igor Matovič (OĽaNO). Štát bude podľa neho pomáhať prioritne subjektom, ktoré pre karanténu nemajú príjmy.
“Ak dnes niektoré firmy žijú v ilúzii, že všetky straty, akýkoľvek prepad tržieb zaplatí štát, teda my všetci, tak hovorím, že ich nebudú mať preplatené, lebo ako štát by sme skrachovali,” oznámil.
Bohatšie firmy sa budú podľa neho “musieť trošku zariadiť aj samy”. “Určite nebudeme preplácať odvody alebo ich odpúšťať. Nie teda tak, že sa v najbližších týždňoch a mesiacoch ‘vypneme’, že by sa neplatili sociálne a iné odvody,” povedal. Napríklad reťazce majú podľa neho vďaka situácii vyššie tržby, ako mali pred “koronakrízou”.
Vláda podľa Matoviča bude pomáhať adresne, teda tým, ktorí sú bez príjmov. “Určite nepôjdeme nejakým kobercovým náletom, že by sme peniaze po Slovensku rozhadzovali z helikoptéry,” zdôraznil. Pomoc bude podľa neho v rozsahu, čo si ju bude štát môcť dovoliť.
Podľa premiéra by vláda mohla v čase, keď bude mať k dispozícii dostatok testov na prítomnosť nového koronavírusu, kľúčovým firmám pomôcť s testovaním ich zamestnancov. “Vieme fabriku rozdeliť na x-skupín, ktoré by sme testovali a vedeli by sme tak spustiť fabriky, ktoré by zo strachu pred koronavírusom dnes nefungovali,” dodal.
Kabinet schválil legislatívu k poskytovaniu príspevkov na udržanie pracovných miest
Vláda v stredu schválila legislatívny návrh, ktorý umožní zamestnávateľom vyplácať príspevok na udržanie pracovných miest. “Otvárame priestor na to, aby sme vedeli zamestnávateľom garantovať výhodnejšie finančné podmienky, ak udržia pracovné miesto a neprepustia zamestnanca, než ako keby ho mali prepustiť,” povedal minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak na tlačovej besede po rokovaní vlády. Zamestnávatelia podľa neho budú môcť na úrady práce poslať žiadosť o vyplatenie takéhoto príspevku. “Príspevok bude nárokovateľný za podmienok, ktoré následne schváli vláda,” uviedol šéf rezortu. Tieto príspevky by sa mali podľa Krajniaka financovať najmä zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, prípadne zo štátneho rozpočtu. “Základná podmienka je udržanie pracovného miesta,” zdôraznil.
Nárok na príspevok má mať zamestnávateľ, ktorý musel uzatvoriť svoju prevádzku po rozhodnutí Ústredného krízového štábu. “Nárok bude počas obdobia mimoriadnej situácie a určitý počet mesiacov po jej skončení,” informoval minister práce. Príspevok bude aj pre toho zamestnávateľa, ktorý musel zatvoriť alebo obmedziť svoju prevádzku pre pokles odbytu, stratu zakázok alebo pre problémy u dodávateľov alebo subdodávateľov. Aj v tomto prípade bude nárok na tento príspevok trvať počas mimoriadnej situácie a určený počet mesiacov po jej skončení. “Výška príspevku a stanovenie presných podmienok, napríklad aký musí byť pokles odbytu, toto je rámec, ktorý po schválení zákona určí vláda,” tvrdí Krajniak. Vláda tak podľa neho určí, aký objem financií na jednotlivé typy projektov pôjde.
Ďalším opatrením má byť pomoc pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). “Príspevok bude nárokovateľný pre každú SZČO, živnostníci, umelci, samostatne hospodáriaci roľníci, ktorí splnia podmienky,” povedal. Základnou podmienkou podľa Krajniaka bude to, aby SZČO pokračovala vo svojej činnosti aj po skončení čerpania príspevku. Nárok na príspevok bude mať ten podnikateľ, ktorý musel zatvoriť svoju prevádzku po rozhodnutí Ústredného krízového štábu a bude trvať počas mimoriadnej situácie a určitý počet mesiacov po jej skončení. Príspevok bude aj pre tú SZČO, ktorá musela zatvoriť alebo obmedziť svoju prevádzku pre pokles odbytu, stratu zakázok alebo pre problémy u dodávateľov alebo subdodávateľov.
Novelou zákona o službách zamestnanosti sa tak má rozšíriť okruh aktívnych opatrení na trhu práce o projekty na podporu udržania pracovných miest a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočnej situácie a v bezprostrednom období po ich skončení. “Prostredníctvom tohto nástroja tak bude možné realizovať projekty na kompenzáciu zamestnávateľov, resp. SZČO, ktorí udržia pracovné miesta aj napriek povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe uznesenia Ústredného krízového štábu, resp. tak museli urobiť v dôsledku ochrany zdravia svojich zamestnancov, poklesu zákaziek alebo výpadku subdodávateľov,” uviedlo ministerstvo.
V súvislosti so vzniknutou situáciou sa má novelou zákona odložiť termín plnenia niektorých povinností fyzických a právnických osôb vyplývajúcich zo zákona o službách zamestnanosti. “Taktiež sa navrhuje umožniť občanom v tomto období podanie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom elektronických prostriedkov bez kvalifikovaného elektronického podpisu,” dodáva ministerstvo práce a sociálnych vecí.
Matovič by trináste penzie odsunul, podľa Krajniaka na ich vyplácanie peniaze zatiaľ sú
Na vyplácanie trinástych dôchodkov v Sociálnej poisťovni zatiaľ peniaze sú. Po rokovaní vlády to uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina). “Podľa súčasných informácií, ktoré máme, ako kríza prebieha, Sociálna poisťovňa má na vyplatenie trinástych dôchodkov,” povedal. Vláda však podľa neho nevie povedať, ako dlho bude súčasný krízový stav trvať. “Za súčasných okolností to nie je tak, že z ekonomického hľadiska musíme zrušiť trináste dôchodky,” zdôraznil. Vláda však podľa Krajniaka musí byť opatrná. “Opýtajte sa za dva, tri mesiace, aká bude situácia,” povedal. Tvrdí, že o tejto téme sa rozprával s vedením Sociálnej poisťovne. Generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne je poslanec za Smer-SD Ľubomír Vážny, pričom zavedenie trinástych penzií krátko pred voľbami presadil Smer-SD.
“O všetkom sa bavíme,” povedal k možnému stopnutiu vyplácania trinástych dôchodkov v tomto roku premiér Igor Matovič (OĽANO). Keby dnes vláda podľa neho prišla s takýmto návrhom, verí tomu, že penzisti by s tým dokázali súhlasiť: “Uvedomujú si, že niekto nás tu pred voľbami len oklamal, sľúbil holuba na streche, ale peniaze na neho nezabezpečil,” tvrdí predseda vlády. Podľa neho ide teoreticky o jeden z nástrojov na hľadanie zdrojov. “Ja by som sa kedykoľvek za neho postavil, aj za situácie, že by to malo politické následky a že by ma niektorí dôchodcovia za to odcudzovali,” povedal Matovič.
Od novembra tohto roka na Slovensku zavedie trinásty dôchodok pre všetkých penzistov. Ten nahradí doterajší vianočný príspevok, ktorý Sociálna poisťovňa vlani vyplácala len tým penzistom, ktorých dôchodok alebo úhrn dôchodkov dosahoval najviac 658,50 eura. Kým suma vianočného príspevku klesala s rastúcou výškou dôchodku, trinásty dôchodok bude Sociálna poisťovňa vyplácať v rovnakej výške pri rovnakom druhu dôchodku. Všetci starobní dôchodcovia dostanú v novembri tohto roka trinásty dôchodok v sume 460 eur, čo je priemerná suma starobnej penzie. Za trináste dôchodky v parlamente štyri dni pred parlamentnými voľbami hlasovalo 88 poslancov. Uzákonenie trinástych penzií podporili poslanci za Smer-SD, SNS, ĽSNS a hnutie Sme rodina. Novelu zákona parlament schválil v skrátenom legislatívnom konaní.
Poberatelia ostatných druhov dôchodkov budú dostávať vždy v novembri trinásty dôchodok vo výške, ktorá zodpovedá priemernej sume daného druhu dôchodku. Pri predčasných dôchodcoch pôjde v tomto roku o 433 eur, invalidných penzistoch s mierou postihnutia nad 70 percent 380 eur, invalidných dôchodcoch pri miere postihnutia do 70 percent 209 eur, vdovy budú poberať trinásty dôchodok v sume 263 eur, vdovci 208 eur a poberatelia sirotských dôchodkov 138 eur. Trinásta penzia pre poberateľov sociálnych dôchodkov v tomto roku dosiahne 255 eur a invalidných dôchodcov z mladosti 281 eur. Nárok na trinástu penziu bude mať 1 milión 422-tisíc dôchodcov.
Poberateľ sólo starobného dôchodku dostane trinásty dôchodok vo výške priemerného starobného dôchodku. “V prípade, ak bude mať poistenec nárok na viacero dôchodkových dávok, vyplatí sa len jeden 13. dôchodok a to ten, ktorého suma je najvyššia,” uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Ak teda dôchodkyňa dostáva napríklad starobný dôchodok vo výške 450 eur a k tomu vdovský dôchodok 150 eur, bude mať nárok len na trinásty dôchodok v sume 460 eur. Trináste dôchodky sa budú s výnimkou sociálneho dôchodku a invalidného dôchodku z mladosti financovať z rozpočtu Sociálnej poisťovne. Poisťovňa pritom dokázala hospodáriť bez finančnej pomoci štátu len v minulom roku. Už v tomto roku by mala zo štátneho rozpočtu dostať finančnú výpomoc v sume 200 miliónov eur a v roku 2021 ďalších 100 miliónov eur. Finančná pomoc štátu pre Sociálnu poisťovňu sa tak bude musieť zvýšiť.
Výdavky na vyplácanie trinástych dôchodkov majú v tomto roku dosiahnuť 589 miliónov eur ročne. Po odpočítaní 147 miliónov eur, ktoré sa usporia na zrušených vianočných príspevkoch, tak čisté výdavky na trináste penzie predstavujú 442 miliónov eur.
Podpora zamestnávateľov a SZČO zohľadní špecifiká rezortov i v kultúre
V prípade podporných opatrení, ktorých cieľom je pomôcť zamestnávateľom a živnostníkom, sa bude prihliadať i na špecifické podmienky v rámci jednotlivých rezortov. Po stredajšom rokovaní vlády to v súvislosti s tzv. “prvou sociálnou pomocou” uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).
Ako príklad uviedol oblasť kultúry a kreatívneho priemyslu. “Hovoril som v utorok aj s pani ministerkou kultúry Natáliou Milanovou (OĽaNO), keďže v tejto oblasti je naozaj špecifická situácia a mimoriadne situácia postihuje veľa ľudí,” upozornil. “Pomoc, na ktorú bude parlament schvaľovať zákonný rámec, chceme následnými vládnymi opatreniami cielene a adresne smerovať tam, kde je potrebná, o tom rokujeme zo všetkými ministerstvami,” dodal šéf sociálneho rezortu.