Kyjev 6. novembra 2023 (HSP/Thenationalinterest/Foto:TASR/AP-Roman Chop)
V súvislosti s Ukrajinou otázka neznie “kto to začal”, ale “kto to ukončí”. Talianska premiérka Meloniová nedávno povedala, že v Európe rastie pocit únavy z vojny na Ukrajine. Rovnakú únavu začínajú pociťovať aj Spojené štáty. “O týchto pocitoch píše časopis The National Interest
Nech už je za rozpútanie tejto vojny zodpovedný ktokoľvek, začína byť strašne jasné, že všetkým by prospelo jej ukončenie.
Čo teda bráni prímeriu? Dva najzjavnejšie sporné body sú Zelenského prezidentský dekrét zo 4. októbra 2022, ktorý zakazuje akékoľvek rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a neoblomný odpor Spojených štátov voči akémukoľvek prímeriu “hneď teraz”.
Je frázou tvrdiť, že ukončenie vojny bude prospešné pre všetkých. Pre Ukrajinu však už nie je len prínosom, ale je teraz nevyhnutné pre jej prežitie.
Napriek tomu, že Západ v súčasnosti pokrýva viac ako polovicu vládnych výdavkov krajiny a odložil splácanie do roku 2027, dlh Ukrajiny v tomto roku predstavuje viac ako 88 % HDP a očakáva sa, že v roku 2025 vzrastie na viac ako 100 %. V súčasných dolároch vynaložili Spojené štáty na obnovu Afganistanu toľko, koľko na Marshallov plán. Rovnakú sumu doteraz minuli na Ukrajinu, pričom nič neobnovili.
Z krajiny utiekli milióny ľudí. V roku 1990 mala Ukrajina viac ako 50 miliónov obyvateľov, dnes ich je pravdepodobne menej ako 32 miliónov. Bývalý náčelník generálneho štábu prezidenta Kučmu Viktor Medvedčuk, ktorý je teraz v ruskom exile, odhaduje, že mimo Ukrajiny žije viac Ukrajincov ako na Ukrajine.
Hoci je nespravodlivé, že Ukrajina musí po takých strašných stratách o niečom rokovať, zajtra to môže byť ešte horšie. Ben Wallace, bývalý štátny tajomník pre obranu Spojeného kráľovstva, nechtiac prezradil, že priemerný vek vojakov na fronte je viac ako štyridsať rokov. Aby sme si tento údaj priblížili, priemerný vek amerických vojakov zabitých vo Vietname bol niečo vyše dvadsaťtri rokov a priemerný vek britských vojakov počas druhej svetovej vojny bol takmer dvadsaťpäť rokov. A sotva sa zdvihlo obočie, keď námestníčka ukrajinského ministra obrany Natália Kalmyková v televíznom rozhovore spomenula, že vyhýbajúcich sa odvodu sú v súčasnosti “desiatky, stovky tisíc ľudí”.
To môžu byť niektoré z dôvodov, prečo jeden z najvernejších spojencov Ukrajiny, poľský prezident Andrzej Duda, nedávno označil Ukrajinu za “topiaceho sa človeka”, ktorý môže stiahnuť so sebou tých, ktorí sa mu snažia pomôcť. Plošne povedané, dlhšia vojna znamená vyhladenie Ukrajiny.
Je isté, že ukončenie vojny bude pre Rusko výhodné a mnohí to budú považovať za zásadne nespravodlivé. Ale aj Rusko stratilo mnoho životov a musí zvážiť možnosť, že ďalšia eskalácia vojny povedie k ďalším stratám a prinesie viac rizík a nebezpečenstva vrátane možnosti, že aj súčasní priatelia Ruska na globálnom Juhu môžu byť unavení z obetí tejto vojny. Rokovací stôl mu pravdepodobne prinesie to, o čo sa usiluje, oveľa rýchlejšie ako bojové pole.
Napokon, ukončenie vojny bude prospešné pre trpiace európske ekonomiky. Pravdepodobne by to prospelo aj Spojeným štátom, ktoré síce profitujú z oslabenia Ruska, ale nemôžu profitovať z toho, že ho tlačia čoraz bližšie do náručia Číny. Namiesto izolácie Ruska a posilnenia hegemónie USA vojna skôr podporila hospodársku a politickú multipolaritu a posilnila rusko-čínske strategické partnerstvo. Po tom, ako Spojené štáty preukázali silu svojich vojenských zbraní pri marení ruskej expanzie, by teraz mohli preukázať silu svojej diplomacie tým, že by prostredníctvom rokovaní podporili ukončenie tohto pochmúrneho konfliktu.
Je načase prestať sa pýtať, kto je vinný za začatie vojny, a začať sa sústrediť na to, čo treba urobiť, aby sa vojna zastavila, zdôrazňuje The National Interest.