V strave slovenských batoliat je veľa soli, chýba železo a vitamín D

Bratislava 29. apríla 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Henrich Mišovič)

Nesprávna výživa počas prvých dní života dieťaťa vedie k vzniku civilizačných ochorení

Malé deti na Slovensku prijímajú v strave veľa soli, majú nevhodne rozloženú skladbu tukov, chýba im železo, vitamín D či vápnik. Ako ukázala nová štúdia Nutričné návyky dojčiacich matiek a malých detí, vitamín D chýba väčšine batoliat (95 percent), železo chýbalo 78 percentám. Každé štvrté ročné dieťa má štvornásobný príjem soli oproti odporúčaniam. Štúdia sa realizovala na 500 deťoch a jej výsledky sú podobné situácii v Česku.

“Správna výživa má dlhodobý efekt a podľa najnovších výskumov vedy o nutričnom programovaní to, ako sa naučíme jesť v najmladšom veku, má významný vplyv na náš zdravotný stav neskôr. Nesprávna výživa počas prvých 1000 dní života môže viesť ku vzniku civilizačných ochorení, ako sú alergie, obezita, poruchy imunitného systému, diabetes, astma, kardiovaskulárne ochorenia,” uviedol odborný garant štúdie László Kovács, prednosta II. detskej kliniky LF UK a DFNsP v Bratislave.

Spomínaný nedostatok vitamínu D obmedzuje vstrebávanie vápnika a má za následok spomalený rast dieťaťa. Nedostatok železa má dlhotrvajúce následky na mentálny a motorický vývoj dieťaťa. Nadbytok soli vedie zase k problémom s vylučovaním, nadmernou záťažou obličiek. Nesprávne rozloženie tukov, cukrov a bielkovín prináša metabolické poruchy a riziko vzniku obezity v dospelosti.

Profesor Kovács poukázal, že zdravie ovplyvňujú gény len z 20 percent, zvyšok tvoria vonkajšie vplyvy, primárne strava. Spolu so štúdiou preto vznikli aj Odporúčania pre výživu dojčiat a batoliat. Ambíciou Iniciatívy 1000 dní je nasmerovať pozornosť verejnosti na význam budovania správnych stravovacích návykov v ranom veku, naštartovať zmenu správania rodičov a pozitívne tak ovplyvniť celoživotné zdravie detí na Slovensku.

Deti do šesť mesiacov by podľa lekárky z II. detskej kliniky Ivety Čiernej mali byť iba dojčené. Dôležite je, aby k svojej strave správne pristupovali aj matky, ktoré majú v tomto období zvýšený energetický výdaj. S dojčením sa odporúča pokračovať až do jedného roka a dlhšie. Pri odstavení lekári neradia prechod na kravské mlieko, ale na tzv. batoliace mlieka. Vhodné má byť aj zaraďovanie červeného mäsa, tučných rýb ako losos, mliečnych výrobkov a vajíčok.

“Mlieko je pre novorodencov a batoľatá základným zdrojom veľmi dôležitých živín a pre ich správny rast a vývoj je nevyhnutné. Najlepšou možnou voľbou je nepochybne mlieko materské, výlučné dojčenie do šiestich mesiacov odporúčajú všetky kompetentné autority, vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Pre plnohodnotné materské mlieko však musí dodržiavať správnu výživu aj matka,” zhrnula Čierna.

mž