Európska únia je pripravená zapojiť sa do “tvrdých rokovaní” s Donaldom Trumpom, aby zabránila obchodnej vojne medzi oboma stranami Atlantiku, vyhlásila to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová

Vyjadrila sa takto v utorok 4. februára, deň po tom, ako Kanada a Mexiko na poslednú chvíľu uzavreli dohody s Bielym domom, aby sa aspoň dočasne vyhli zavedeniu 25 % ciel.

Trump v nedeľu varoval, že k clám voči bloku “určite dôjde” a budú zavedené “veľmi skoro”, čím uviedol úradníkov a diplomatov v Bruseli do stavu vysokej pohotovosti.

„Budeme pripravení na tvrdé rokovania, ak to bude potrebné, a na hľadanie riešení tam, kde to bude možné, aby sme vyriešili všetky výhrady a položili základy pre silnejšie partnerstvo. Budeme otvorení a pragmatickí v tom, ako to dosiahnuť,“ povedala predsedníčka Európskej komisie na výročnom stretnutí veľvyslancov EÚ v Bruseli.

„Rovnako jasne však dáme najavo, že vždy budeme chrániť svoje vlastné záujmy – akokoľvek a kedykoľvek to bude potrebné. To bude vždy európskym smerom,“ dodala.

Clo ako nástroj

Dohody s Kanadou a Mexikom, ktoré boli oznámené krátko po tom, ako premiér Justin Trudeau a prezidentka Claudia Sheinbaumová uskutočnili samostatné telefonáty s Trumpom, naznačujú, že republikán vníma clá skôr ako zahraničnopolitický nástroj na vynútenie si ústupkov od iných krajín vrátane blízkych spojencov, než na obnovu rovnováhy obchodných vzťahov, ako tvrdil počas svojej úspešnej prezidentskej kampane.

Dohody s Kanadou a Mexikom zahŕňajú záväzky posilniť hraničné kontroly a potlačiť obchod s fentanylom, obchod so zbraňami a organizovaný zločin.

Výmenou za to Trump odkladá zavedenie 25 % ciel na počiatočné obdobie 30 dní a Kanada a Mexiko sa zdržia zavedenia nimi navrhnutých odvetných proti-ciel. Do platnosti naopak vstúpili 10 % clá na Čínu, čo Peking podnietilo k odvetným opatreniam.
Zatiaľ čo sa trhy snažia stráviť obchodnú výmenu názorov, pozornosť sa obracia na EÚ, ktorá sa zdá byť ďalšou v poradí na Trumpovom zozname.

„Európska únia roky zneužívala Spojené štáty, a to nemôže robiť,“ povedal Trump novinárom.

EÚ má s USA dlhodobo nadmerný obrat v tovaroch, ktorý v roku 2023 dosiahol hodnotu 155,8 miliardy eur. Podľa Eurostatu boli najhodnotnejším vývozom farmaceutické výrobky a vozidlá. V oblasti služieb sú však toky opačné: EÚ má s USA opakovaný a značný deficit v hodnote 104 miliárd EUR v roku 2023.

Trump sa vo svojich námietkach sústredil na tovar, pričom nezohľadnil služby.

„Neberú naše autá, neberú naše poľnohospodárske výrobky, neberú takmer nič a my od nich berieme všetko. Milióny áut, obrovské množstvo potravín a poľnohospodárskych produktov,“ povedal.

“V stávke je veľa“

Ak americký prezident svoju hrozbu splní, zodpovednosť za to bude mať Európska komisia, ktorá má výlučnú právomoc určovať obchodnú politiku.

Von der Leyenová vo svojom prejave zdôraznila, že “prvou prioritou” Komisie bude nadviazať spoluprácu s novou americkou administratívou s cieľom nájsť spoločnú reč.

Neuviedla žiadne príklady ústupkov, ktoré by Brusel mohol ponúknuť na utíšenie Trumpovho hnevu, a namiesto toho hovorila o spolupráci v “mnohých oblastiach, v ktorých sa naše záujmy zhodujú”, ako sú kritické dodávateľské reťazce a nové technológie. Spomenieme, že v novembri vyslovila myšlienku nákupu väčšieho množstva amerického skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorý by bloku pomohol postupne sa zbaviť ruských palív.

Rovnako von der Leyenová neuviedla odvetvia, na ktoré by sa Brusel mohol zamerať v rámci prípadnej odvety. Kanada napríklad ohlásila proticolné opatrenia na kľúčové americké výrobky pochádzajúce zo štátov, v ktorých hlasujú Republikáni, a neskôr ich pozastavila.

„EÚ a USA spolu predstavujú takmer 30 % svetového obchodu s tovarom a službami. A viac ako 40 % svetového HDP. Európske spoločnosti v USA zamestnávajú 3,5 milióna Američanov. A ďalší milión amerických pracovných miest priamo závisí od obchodu s Európou,“ povedala, aby podporila dialóg.

„Ide o to, že v stávke je veľa pre obe strany,“ pokračovala.

„Existujú pracovné miesta, podniky, priemyselné odvetvia tu a v Spojených štátoch, ktoré sú závislé od transatlantického partnerstva. Preto chceme, aby fungovalo. A nielen kvôli našim historickým väzbám. Ale aj preto, že je to jednoducho inteligentný obchod,“ uviedla.

Hoci von der Leyenová zdôraznila dôležitosť vzťahov medzi EÚ a USA, zároveň vyzvala veľvyslancov, aby boli “odvážni a agilní” pri rozvíjaní partnerstiev s inými krajinami vrátane tých, ktoré “nemajú rovnaké zmýšľanie, ale zdieľajú niektoré naše záujmy”.

Ako krajinu, s ktorou by blok mohol “rozšíriť” obchodné a investičné väzby a zároveň riešiť sporné body, spomenula najmä Čínu.
Podľa von der Leyenovej by EÚ mala opustiť nostalgickú náklonnosť k svetu, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne, a prispôsobiť svoju zahraničnú politiku ére “hyperkonkurenčnej a hypertransakčnej geopolitiky“, ktorá formuje 21. storočie.
Vojny, invázie, rastúci autoritarizmus, clá, sankcie, prevratné technológie, zmena klímy a nelegálna migrácia sú podľa nej dôkazom tejto novej reality.

„Európa sa musí vysporiadať so svetom takým, aký ho nájde. A som presvedčená, že v tomto rozpálenom svete je najlepším prístupom Európy zachovať si chladnú hlavu,“ povedala.

Prečítajte si tiež:

• Brusel chce financovať európsku obranu. Otázkou ostáva ako?
• Únia musí v bezhlavom svete sledovať vlastné záujmy, vraví Von der Leyenová