V Soči nedošlo k prelomu vo vzťahoch Ruska a USA, ale tón je pokojnejší

Washington 13. mája 2015 (TASR/HSP-Joshua Roberts)

Putinov poradca označil schôdzku v Soči za veľmi užitočnú, potrebnú a pozitívnu, pričom uviedol, že sa konala vo veľmi dobrej a otvorenej pracovnej atmosfére

Na utorkovej schôdzke ruského prezidenta Vladimira Putina s americkým ministrom zahraničných vecí Johnom Kerrym sa podarilo “prelomiť ľad” vo vzájomných vzťahoch a obe krajiny čaká ešte dlhá cesta k dosiahnutiu zlepšenia vo vzájomných vzťahoch, konštatovala v noci nadnes americká televízna spoločnosť CNN.

Obe strany však v Soči zaznamenali pozitívne momenty, uviedla CNN, pričom citovala amerického kongresmana Jamesa Rischa, ktorý vyhlásil, že “s Rusmi nie je ľahké rokovať, lebo veľmi dôrazne bránia svoje záujmy”.

Denník Wall Street Journal (WSJ) v dnešnom vydaní píše, že aj keď na rokovaniach v čiernomorskom letovisku Soči nedošlo k prelomu, “tón rokovaní bol pokojnejší”.

Kerry a Lavrov po celodenných rokovaniach neoznámili veľký posun vo vzťahoch medzi Východom a Západom, podčiarkli aj pretrvávajúcu rozdielnosť názorov na krízu na Ukrajine, ale zdôraznili, že každá zo strán je veľmi odhodlaná domáhať sa plnenia mierových protokolov o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny, ktoré boli podpísané vo februári v bieloruskom Minsku, konštatuje WSJ. Ministri súčasne v mene svojich krajín prisľúbili využiť svoj vplyv, aby všetkých aktérov presvedčili o nutnosti spolupracovať pri implementácii mierových dohovorov, napísal WSJ.

WSJ cituje aj poradcu ruského prezidenta Jurija Ušakova, ktorý upozornil na zmenu tónu a vyzdvihol, že schôdzka v Soči bola pokusom smerom k zlepšeniu vzťahov. Ušakov podľa agentúry Interfax vyhlásil, že “prinajmenšom ide o prvý náznak pochopenia toho, že je nutné, aby sa dve veľké krajiny vrátili k spolupráci”.

Ušakov uviedol, že Putin počas rokovaní vychádzal z toho, že o návrat rusko-amerických vzťahov na obvyklú úroveň majú záujem obe krajiny, pretože je to dôležité aj pre zabezpečenie medzinárodnej stability a bezpečnosti.

Putinov poradca označil schôdzku v Soči za veľmi užitočnú, potrebnú a pozitívnu, pričom uviedol, že sa konala vo veľmi dobrej a otvorenej pracovnej atmosfére.

Ako poznamenal, že americký prezident Barack Obama mal veľký záujem o to, aby Kerryho prijal aj prezident Putin. WSJ pripomenul, že vo Washingtone si veľmi dlho neboli istí, či sa schôdzka Kerryho s Putinom vôbec uskutoční, keďže Kremeľ ju potvrdil len hodinu pred pristátím lietadla s americkým ministrom v Soči. Ušakov ešte dodal, že návrh usporiadať v Soči americko-ruské rokovanie vzišiel od Washingtonu.

WSJ napísal, že americkí predstavitelia boli pred Soči veľmi opatrní vo svojich vyjadreniach, čo môže svedčiť o tom, že od schôdzky nemali veľké očakávania. Na druhej strane, Moskva v rovnakom čase nešetrila kritikou na adresu Washingtonu, ktorý podľa nej spôsobil zhoršenie vzájomných vzťahov. Navyše, Putin krátko pred schôdzkou s Kerrym hovoril o ďalšom vyzbrojovaní ruskej armády, znížení objemu zbrojných dodávok zo zahraničia a ich nahradení domácou produkciou.

WSJ si všimol aj na Kerryho gesto, keď po prílete do Soči položil spolu s Lavrovom veniec kvetov k pomníku viac ako 2000 sovietskych vojakov, ktorí počas druhej svetovej vojne podľahli zraneniam počas liečenia v miestnych nemocniciach.

Denník WSJ citoval aj poradcu Ušakova, podľa ktorého sa Kerry na stretnutí s Putinom poďakoval sovietskemu ľudu za jeho podiel na porazení nacistického Nemecka.

Riaditeľ Carnegie Moscow Center Dmitrij Trenin na margo toho uviedol, že Putina museli potešiť Kerryho slová, ktoré zazneli pár dní po veľkolepých oslavách Dňa víťazstva nad fašizmom v Moskve. Ušakov novinárov informoval, že Putin Kerryho po rokovaniach ponúkol miestnym vínom a debata potom pokračovala v uvoľnenej atmosfére. “Obe strany preukázali svoje želanie rokovať s partnerom pokojne a neformálne. Z môjho pohľadu je to dobré znamenie,” hodnotil Ušakov.

Zo Soči odcestoval Kerry do tureckej Antalye, kde sa dnes stretne s ministrami zahraničných vecí členských štátov NATO, ako aj s ukrajinským rezortným kolegom Pavlom Klimkinom, tureckým premiérom Ahmetom Davutoglom a generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.

jf