V Rímskokatolíckej cirkvi sa Popolcovou stredou začína 40-dňový pôst

Bratislava 12. februára (TASR) – V rímskokatolíckej cikrvi v celom svete sa Popolcovou stredou 13. februára začína v tomto roku 40-dňové obdobie pôstnej prípravy na Veľkú noc – najstarší a najvýznamnejší sviatok kresťanského cirkevného roka. Podľa tradície znamená koniec fašiangov – obdobia zábav, plesov a karnevalov, na mnohých miesta aj v súčasnosti pretrváva v predvečer Popolcovej stredy zvyk "pochovávania" basy alebo iných hudobných nástrojov.

Popolcová streda je pre katolíkov spojená s prísnym pôstom a zdržiavaním sa mäsitých pokrmov. Aj podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Obvykle sa jedávali cestoviny, najmä pirohy, rezance a pod.

Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha i lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v katolíckch kostoloch v tento deň je posvätenie popola a kňazi robia popolom znak kríža na čelá veriacich so slovami: "Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš", alebo "Kajajte sa a verte v Evanjelium".

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavy popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.

Reklama

Pre gréckokatolíkov byzantského obradu, ktorí sa pridržiavajú Gregoriánskeho kalendára, sa Veľký 40-dňový pôst – Svätá Štyridsiatnica začal už tento pondelok 11. februára. Do 40 dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele, zatiaľčo rímskokatolíci nedele nepočítajú.

Pre pravoslávnych kresťanov, ktorí sa riadia Juliánskym kalendárom, sa v tomto roku Veľký pôst pred Paschou začína až 18. marca a Veľkonočnú nedeľu oslávia 5. mája.

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.