Tím Chicaga predviedol prvých 55 minút miestami až bezradnú ofenzívu, v ktorej sa ako jeden z mála nestratil Slovák Marián Hossa, hoci mal plné ruky práce aj v defenzíve. Tím Lightning naopak ukázal silné fázy a celkovo prvé dve tretiny dominoval komplexným systémom, ktorým otupoval najnebezpečnejších hráčov súpera. Lenže v tretej tretine do haly “dorazili” staré hokejové pravdy a rutinovaní hostia potrestali čoraz pasívnejšieho a ľahkovážnejšieho súpera dvoma šťastnými gólmi v priebehu dvoch minút.

1. zápas finálovej série o Stanleyho pohár

TAMPA BAY LIGHTNING – CHICAGO BLACKHAWKS 1:2 (1:0, 0:0, 0:2)

Góly: 5. Killorn (Stralman, Filppula) – 54. Teravainen (Keith, Shaw), 56. Vermette (Teravainen).

Rozhodcovia: McCauley, Pollock – Amell, Murphy, vylúčení: 3:2 na 2 min., presilovky a oslabenia: 0:0, strely na bránku: 23:21, 19.204 divákov.

Tampa: Bishop – Stralman, Hedman, Coburn, Garrison, Šustr, Carle – Stamkos, Filppula, Killorn – Kučerov, Johnson, Palát – Callahan, Nesterov, Paquette – Brown, Boyle, Morrow

Chicago: Crawford – Hjalmarsson, Keith, Seabrook, Oduya, Rundblad, Cumiskey – Kane, Toews, Saad – Hossa, Richards, Versteeg – Teravainen, Vermette, Sharp – Shaw, Kruger, Desjardins.

Slovák v zápase:

MARIÁN HOSSA – minutáž 16:13, 0 gólov, 0 asistencií, +/- 0, 2 strely, 0 tr. minút.

Téza nedáš-dostaneš

Blesky chceli udrieť hneď a po aktivite Stralmana mal na to šancu po pár sekundách Killorn. Jeho tím naozaj iskril a vyhral “na body” prvé kolo striedaní. Hokej sa však hrá na góly a len Garrisonov “mušketiersky” talent tomu zabránil na druhej strane, vo finále Kaneovej palicovej parády. No prvý zásah série znesie ešte vyššie superlatívy, ba tie najvyššie. Killorn v 5. minúte rozohral útočnú akciu za svojou bránkou, počas výstavby kombinácie sa ocitol pred tou náprotivnou a prihrávkový náhod opäť v podaní švédskeho obrancu neskutočným otočkovým bekhendom tečoval kanadský krídelník z uhla do siete. Hráči Tampy boli naďalej aktívnejší, o čom nesvedčil len pomer striel (po štvrťhodine 10:3). Pred chicagskou bránkou bolo neustále “veselo”, občas i dramaticky, naopak “jastrabie” veličiny hrali v útlme, obranca Keith nebol vo svojej koži a dopredu sa nedarilo najmä Toewsovi. Ani Marián Hossa nepôsobil príliš presvedčivo a v 15. minúte nedotiahol sľubne sa rodiaci nájazd dvoch na jedného. Príležitosť pre hostí prišla po 17 minútach, keď dve nevydarené “šichty” súpera vyvrcholili vylúčením. Presilovka však vykazovala len priemerné parametre, hoci Kane mal optimálnu šancu na vyrovnanie a po Hossovej aktivite netrafil skackajúci puk do poloodkrytej bránky Saad.

Ak prvé dejstvo napokon nebolo žiadnym galapredstavením, tak to druhé prinieslo hokejový priemer. Núdza na pekné akcie, miestami až “odvarové” situácie, to bol dôsledok systému, ktorý si ofenzívnymi zručnosťami a kreativitou nabité mužstvo Tampy dokázalo osvojiť pre potreby play off. Skúsený tím Chicaga prejavoval síce viac iniciatívy, ale v tesnom bránení a prehustených priestoroch sa jeho muži takmer vôbec nepresadzovali. Senzačný výkon v eliminovaní chicagskej elity predviedol zadák Garrison. V konečnom dôsledku aj táto tretina patrila domácim, keďže súper, pre zmenu pod tlakom skvele operujúcich Švédov Stralmana s Hedmanom, prehajdákal dve presilovky. Zaujal iba Hossov jedovatý príklep spomedzi kruhov. Záver patril Tampe, keď sa opäť pripomenul Killorn excelentnými pasmi na kanoniera Stamkosa, tým druhým do tutovej šance. Obrovskú mala aj štvrtá línia Tampy, ale Crawford zabránil gólu do šatne.

Po 7 minútach tretej tretiny štatistici registrovali len jediný strelecký pokus hosťujúceho kapitána Toewsa. Jeho formácia síce vyrukovala s väčším náporom a v jednom striedaní aj takmer minútovým kolotočom v pásme, ale o nejakom drvivom tlaku nebolo ani reči, tobôž o gólových príležitostiach. V 8. minúte prišla v podaní Hossu, ktorému prekazil zámer Bishop. Hráči Tampy si vyše 11 minút vystačili s nulou (!) na konte striel a tá prvá prišla až vtedy, keď už Callahanovi nič iné nezostávalo – v sólonájazde však zvolil príliš jednoduché riešenie a neprekabátil Crawforda. Jeho tím si za toto zaváhanie vypil kalich horkosti do dna, keď o pár okamihov dovtedy nenápadný Teravainen nahodil od modrej puk pre bránku a ten si našiel v spleti tiel cestu do siete. “Proste som sa to snažil tom nahodiť a niekedy sa stanú takéto dobré veci,” referoval pre tsn.ca strojca obratu Teuvo Teravainen.

Zrazu sa v priebehu dvoch minút stalo viac ako dovtedy za dvanásť, Palátovi šancu z čepele odpálil jeho spoluhráč Kučerov a na druhej strane Kane v čistej šanci zaváhal. Potom opäť prišla chvíľa Teravainena, ktorý našiel voľného Vermettea a jeho strela pristála v sieti za pomoci teču brániaceho hráča. “Mám pocit, že sa náš tím postupom zápasu zlepšoval. V našej kabíne je viera vo vlastné sily a tá neodchádza v žiadnej fáze zápasu, na skóre nezáleží,” konštatoval Patrick Sharp.

Stav 1:2 nemal vzhľadom na okolnosti zápasu príliš veľa logických prienikov, ale predsa jeden podstatný v tom, že kolektív Tampy sa presvedčil o starých hokejových pravdách. Téza nedáš-dostaneš nebola pritom až taká bolestná ako fakt, že smoliarsky zvrat prišiel po narastajúcej pasivite s hazardom tesného náskoku. Domáci sa situácii síce nepodvolili, vyvinuli nápor, ale k hre bez brankára sa dostali len na pár sekúnd a už nič nevymysleli. Domáci tréner Jon Cooper to charakterizoval tesne po zápase lakonicky: “Mali sme dostatok príležitostí odstaviť ich. Ale neodstavili sme ich.”

Morrow: “Môžete súpera rešpektovať, no nemôžete sa ho báť”

Anton Stralman, obranca Tampy Bay: “Chceli sme si strážiť náskok, v minulých zápasoch sme v tom boli vcelku úspešní. Tentoraz sme narazili na veľmi zručné mužstvo, ktoré má vo svojom strede množstvo šikovných hráčov a tí si vedia podržať puk na svojich hokejkách. Dostali sme lekciu.”

Victor Hedman, obranca Tampy Bay: “Asi sme v závere trochu stiahli nohu z plynu, príliš zatiahli dozadu, dali súperovi čas a priestor a doplatili sme na to.

Brenden Morrow, útočník Tampy Bay: “Medzi rešpektom a strachom je výrazný rozdiel. Môžete súpera rešpektovať, no nemôžete sa ho báť. V tretej tretine to ale vyzeralo, akoby sme sa báli, čo príde a čo sa môže stať.”

Steven Stamkos, kapitán Tampy Bay: “Musíme sa dať po prehre čo najskôr dokopy. Nikto nepovedal, že to bude ľahké.”

Joel Quenneville, tréner Chicaga: “K víťazstvám často vedú rôzne cesty, my sme dnes tú jednu našli. Bola to pekná ilustrácia toho, čoho všetkého je tento tím schopný.”