Bratislava 3. septembra 2023 (HSP/Asiatimes/Foto:Screenshot)
Vojenský kanál tvrdí, že americké režijné prostriedky koordinujúce ukrajinskú operáciu pomáhali pri pokuse o dron na Kerčskom moste, informuje o tom Asia Times
Ruská štátna tlačová služba TASS uvádza, že pokusu Ukrajiny vyhodiť do vzduchu most cez Kerčský prieliv na Krym zabránili Rusi, keď vyhodili do vzduchu ukrajinský námorný dron.
Podľa správ sa Ukrajinci 1. septembra trikrát pokúsili zasiahnuť známy most.
Rusi vytvorili morskú bariéru z potopených lodí, aby most ochránili pred námornými útokmi. Tieto prekážky odvádzajú všetky útočiace plavidlá a dávajú Rusom možnosť ich zadržať a zničiť.
V príbehu sa však skrýva viac, ako sa píše v TASS.
Podľa správy na vojenskom kanáli ukrajinskému pokusu o zničenie mosta pomáhali a podporovali ho americké režijné prostriedky, ktoré koordinovali ukrajinskú operáciu.
Podľa správy USA nasadili lietadlo Global Hawk Forte II (RQ-48), ktoré je vybavené sofistikovanými senzormi; lietadlo amerického námorníctva P-8A Poseidon (na sledovanie ruských lodí a ponoriek); armádne lietadlo CL-60 Artemis (Airborne Reconnaissance and Targeting Multi-Mission Intelligence System) a lietadlo námorníctva EP-3E Aries II, viacúčelová spravodajská platforma založená na úctyhodnom lietadle P-3.
Tieto platformy mali podporiť ukrajinskú snahu preskúmať slabé miesta ruskej obrany v blízkosti mosta a na moste a zároveň podporiť ukrajinskú protiofenzívu na juhu Ukrajiny, uvádza sa v správe.
Rusi, aspoň zatiaľ, nepovedali nič iné, než že útoky na most odrazili.
Most cez Kerčský prieliv spája ruskú pevninu s Krymom. Jeho súčasťou je cestná komunikácia a podporuje aj tranzit nákladných vlakov. Je dôležitou cestnou komunikáciou pre ruské vojenské operácie na Kryme, v Chersone a ďalších územiach. Most je natoľko dôležitý, že po tom, ako ho v októbri 2022 vážne poškodil útok ukrajinského nákladného auta a bol opravený, sám Vladimír Putin urobil šou, keď sa po moste previezol autom značky Mercedes.
Podobne ako v prípade ruského plynovodu Nordstream sa USA netajili svojou túžbou zničiť tento most. Je otázne, či most prežije, najmä keď USA vynakladajú značné úsilie na jeho zničenie.
Celková situácia v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré sú hlavným ohniskom ukrajinskej protiofenzívy, podľa všetkého ukazuje, že Ukrajine sa nepodarí dosiahnuť deklarované ciele prelomiť ruskú obranu a znovu dobyť Melitopol. Medzitým Ukrajinci stratili značné množstvo výzbroje a utrpeli ťažké straty. Nielenže si tieto straty vybrali svoju daň, ale mnohé z najlepších ukrajinských jednotiek boli rozkúskované.
Najlepšou nádejou Washingtonu je pokúsiť sa stabilizovať front a zastaviť intenzívne boje, čím získa Ukrajina čas na mobilizáciu nových síl, ich výcvik a prezbrojenie svojich jednotiek. Ak sa to podarí, bude to trvať šesť mesiacov až rok.
Plán, ak sa tak dá nazvať, je zatiaľ založený na neochote Ruska zapojiť väčšinu svojich síl do ofenzívy s cieľom zlomiť ukrajinskú armádu. Hoci sa hovorilo o tom, že Rusko začne veľkú operáciu v oblasti Kupjanska, zatiaľ sa neuskutočnila. Niektorí naznačujú, že Moskva čaká, kým sa ukrajinské sily ešte viac zredukujú, a až potom sú ruskí generáli ochotní riskovať skutočnú ofenzívu.
Problémom pre Rusov je, že ak budú čakať príliš dlho, budú musieť všetko zopakovať a znášať straty, ktoré ruská verejnosť nemusí byť ochotná akceptovať. V Moskve a na sociálnych sieťach sa veľa hovorí, a to aj zo strany niektorých serióznych politikov, o tom, že Rusko by malo odpáliť jadrovú bombu na Ukrajine a ísť domov. Iní hovoria, že Rusko by malo zaútočiť na zásobovacie sklady v Nemecku a Poľsku a inde, v podstate udusiť ukrajinskú armádu.
Žiadny z týchto návrhov nezískal väčšiu podporu, ale to by sa mohlo zmeniť, ak sa vojna predĺži. Je zvláštne, že ukrajinské útoky s použitím bezpilotných lietadiel a sabotáž zariadení na ruskom území sa môžu obrátiť proti Ukrajine tým, že v Rusku vyvolajú značný hnev verejnosti, ktorý si bude vyžadovať rázne kroky zo strany vlády.
Potenciál nových problémov podporil aj rozhovor so šéfom ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylom Budanovom, ktorý tvrdí, že Ukrajina by mala preniesť vojnu na ruské územie. Znamenalo by to použiť hlavné sily ukrajinskej armády na útok cez ruskú hranicu (nielen strieľať delostrelecké granáty, vysielať zásahové skupiny alebo vykonávať podpaľačstvo, útoky dronmi a atentáty).
Ak sa jeho rozhovor bude brať vážne, mohol by mať pre Ukrajinu nezamýšľané dôsledky, pretože by mohol zintenzívniť celkovú ruskú reakciu nad rámec údajných limitov “špeciálnej vojenskej operácie”. Mohlo by to napríklad znamenať masívne útoky na Kyjev alebo Odesu alebo iné akcie zamerané na ochromenie Ukrajiny a jej vlády.
Budanov uvádza mnoho tvrdení a mnohé z nich treba brať s rezervou. Nevieme však, ktoré z nich budú Rusi brať vážne.
Washington medzitým pokračuje vo veľkom riskovaní, počnúc rozhodnutiami dodávať kazetovú muníciu a teraz aj protitankové strely s ochudobneným uránom. Využívanie spravodajských prostriedkov USA na útoky proti Rusku je tiež rizikom, ktoré by mohlo viesť k väčšiemu konfliktu v Európe. Ak bude eskalácia zo strany Washingtonu pokračovať, je ťažké predpovedať, čo sa stane v nasledujúcich týždňoch.
Prečítajte si tiež:
21.0°C
Utorok 
Štvrtok 
20.9°C
16.0°C
17.5°C
19.0°C
Štvrtok 
16.0°C
.jpg)
.jpg)
.jpg)
