V Auschwitzi aj inde vo svete si pripomenuli obete holokaustu

Varšava/Bratislava 27. januára 2016 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Czarek Sokolowski)

Hlavnou témou 71. výročia budú “Návraty”, keďže tí, ktorí tábor prežili, si museli po oslobodení znovu vytvoriť podmienky pre normálny život

Pod záštitou poľského prezidenta Andrzeja Dudu sa budú dnes v Štátnom múzeu Auschwitz-Birkenau v Osvienčime konať oslavy 71. výročia oslobodenia tamojšieho nemeckého nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora. TASR o tom informovalo Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave.

Hlavnou témou 71. výročia budú “Návraty”, keďže tí, ktorí tábor prežili, si museli po oslobodení znovu vytvoriť podmienky pre normálny život.

“Jedni sa vracali k rodinám a do zničených miest, iní prešli cez stalinské mučiarne, alebo v nich zahynuli. Ďalší si zase skúsili po pekle holokaustu znovu vytvoriť normálny život a založili medzi iným aj nový štát Izrael,” povedal riaditeľ múzea Piotr Cywiňski.

Pri príležitosti oslobodenia pripravila Európska sieť Pamäť a Solidarita spolu s Domom konferencie vo Wannsee krátky animovaný film Memento (http://tinyurl.com/j83do3f), ktorého režisérom je maďarský tvorca Zoltán Szilágyi Varga.

Film odkazuje na – pre Európanov ľahko rozpoznateľné – symboly, ako sú dobytčie vagóny, železničné koľaje či opustené obydlia, ale predstavuje ich z perspektívy dieťaťa. Kladie si pritom otázku, či je vôbec možné túto tragédiu pochopiť, a zdôrazňuje nutnosť uchovania si spomienky na ňu.

Do oslobodenia tábora vojakmi Červenej armády zavraždili nemeckí nacisti v Auschwitzi okolo 1,1 milióna ľudí, hlavne Židov, ale aj Poliakov, Rómov, sovietskych vojnových zajatcov a predstaviteľov iných národností.
Valné zhromaždenie OSN v roku 2005 vyhlásilo 27. január za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.

Aj inde vo svete si pripomenuli obete holokaustu

Vyše 80 z tých, ktorí prežili holokaust v nacistickom koncentračnom tábore Auschwitz v južnom Poľsku, sa dnes pri príležitosti 71. výročia oslobodenia tábora sovietskou Červenou armádou zišlo v Štátnom múzeu Auschwitz-Birkenau v Osvienčime.

“Auschwitz je a zostáva veľkým varovaním pred tým, čo sa môže stať, keď sa poruší medzinárodné právo a medzinárodné spoločenstvo (na to) nereaguje,” citovala tlačová agentúra DPA z prejavu poľského prezidenta Andrzeja Dudu na oslavách oslobodenia tábora. Duda nazval “nepredstaviteľnými” straty, ktoré utrpel židovský a poľský národ v koncentračných táboroch druhej svetovej vojny.

Dopoludnia položili preživší z Auschwitzu kvety pri múre smrti v bývalom koncentračnom tábore, kde väzňov hromadne strieľali. “Musíme bojovať za mier a priateľstvo, aby sa to už nikdy nezopakovalo. To je môj cieľ a to je dôvod, prečo sa sem každý rok vraciam,” uviedol bývalý väzeň z Auschwitzu Eugeniusz Dabrowski.

Ašer Aud, 86-ročný preživší holokaustu z Izraela, zdôraznil význam spomienok. Je dôležité “prenášať spomienky na ďalšie generácie”, dodal s tým, že poučenie z dejín “by malo znieť ako ozvena stáročiami”.

Spomienkové akcie na obete holokaustu sa dnes konali po celom svete, keďže Valné zhromaždenie OSN v roku 2005 vyhlásilo 27. január za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.

V tento deň v roku 1945 vojaci sovietskej Červenej armády oslobodili z najväčšieho nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau približne 7500 väzňov, ktorí prežili.

V New Yorku by mala ústredná rada nemeckých Sintiov a Rómov položiť veniec k pamätníku tejto skupiny, ktorá za nacizmu tiež čelila systematickej perzekúcii.

Nemecký parlament si dnes pripomenul obete holokaustu a vypočul si očité spomienky 84-ročnej rakúskej rodáčky, spisovateľky Ruth Klugerovej, ktorá prežila Auschwitz a ďalšie koncentračné tábory.

“Odvtedy tu vyrástli dve alebo dokonca tri generácie a táto krajina, ktorá bola pred 80 rokmi zodpovedná za najhoršie zločiny storočia, si dnes získala potlesk sveta vďaka svojim otvoreným hraniciam a štedrosti, s ktorou prijala sýrskych a ďalších utečencov,” citovala ju tlačová agentúra Associated Press (AP).

Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničnú politiku Federica Mogheriniová vyhlásila, že zverstvá druhej svetovej vojny zanechali na kontinente “nezmazateľnú jazvu”. Argumentovala tiež, že boj proti antisemitizmu naďalej pokračuje, a vyzvala Európanov, aby sa postavili voči “strachu z rôznorodosti a pokušeniu hľadať v ťažkých časoch obetných baránkov”. “Musíme byť dostatočne poctiví a priznať si, že vyše 70 rokov po šoa antisemitizmus naďalej prežíva v našej ‘civilizovanej’ Európskej únii,” uviedla Mogheriniová vo svojom vyhlásení.

Prílev židovských prisťahovalcov do Izraela zo západnej Európy vlani vzrástol v dôsledku nárastu počtu antisemitských útokov. Väčšina z prisťahovalcov – takmer 8000 – prišla z Francúzska, kde útoky islamských extrémistov zbavili najväčšiu židovskú populáciu v Európe doterajšieho pocitu bezpečia.

V Nemecku, kam vlani prišli státisíce moslimských utečencov, sa Židia cítia byť ohrození z dvoch strán – zo strany ultrapravice i zo strany ľudí prichádzajúcich z krajín ako Sýria. Nárast nepriateľstva voči moslimom vo väčšinovej populácii iracionálne podnecuje k antisemitizmu, pretože čoraz viac ľudí útočí zo strachu na kohokoľvek, koho považuje za odlišného.

V sobotu pochodovali centrom anglického mesta Newcastle neonacisti, ktorí demonštrovali nacistické pozdravy a niesli transparent s nápisom “Utečenci nie sú vítaní. Hitler mal pravdu”.

Prezident Svetového židovského kongresu (WJC) Ronald Lauder vo vyhlásení, ktoré zaslal agentúre AP, varoval, že antisemitské vyhlásenia a popieranie holokaustu sú čoraz častejšie a otvorenejšie, objavujú sa na internete i verejných miestach. “Niekedy sú dokonca Židia očierňovaní pre prílev utečencov do Európy,” uviedol.

Britský premiér David Cameron dnes oznámil, že plánovaný národný pamätník obetiam holokaustu bude umiestnený hneď vedľa budovy parlamentu v centre Londýna “ako stále vyjadrenie našich hodnôt ako národa”.

Prezident USA Barack Obama dnes vyznamená štyroch ľudí – dvoch Američanov a dvoch Poliakov, ktorí riskovali svoje životy, aby počas holokaustu zachránili Židov.