Slovo advent pochádza z latinského “adventus” a znamená príchod. V tomto období veriaci myslia nielen na tajomstvo vtelenia, na historickú udalosť narodenia Ježiša pred vyše 2000 rokmi, keď Boh poslal na svet svojho Syna, ktorý mal priniesť ľuďom spásu, ale pripomínajú si aj očakávanie druhého, konečného príchodu Krista. V tomto čase veriaci častejšie prijímajú sviatosti, stretávajú sa pri modlitbách, viac myslia na tých, čo potrebujú pomoc, na ľudí v núdzi, na starých, chorých a opustených. Vo farnostiach či cirkevných zboroch sa konajú charitatívne podujatia, stretnutia pre deti a seniorov. V mnohých kostoloch v tomto čase realizujú adventné koncerty a iné duchovné či kultúrne podujatia. Advent rozhodne nemá byť len časom nákupnej horúčky a zhonu, ale najmä časom stíšenia a modlitieb.
Obsah adventnej doby výstižne vyjadrujú staré adventné piesne – roráty, zostavené podľa biblických textov, prevažne prorockých, ktoré sa v minulosti začínali pred svitaním. Pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo “kráčalo v tmách”. Názov roráty pochádza zo známej latinskej adventnej piesne zo 16. storočia z Francúzska: “Rorate coeli de super…” (“Rosu dajte nebesia zhora…”).
V Gréckokatolíckej cirkvi sa 40-dňové obdobie duchovnej prípravy na slávenie sviatkov Narodenia Pána, nazývané aj Filipovka, začalo už 15. novembra.
Pre veriacich Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktorí sa riadia podľa juliánskeho kalendára, sa 40-dňové obdobie pôstu a duchovnej prípravy na slávenie narodenia Ježiša Krista začína v sobotu 28. novembra a trvá do 7. januára.
Kresťania zapália už v nadchádzajúcu nedeľu prvú sviecu na adventnom venci
Symbolom adventu – obdobia duchovnej prípravy na slávenie sviatkov Narodenia Pána, je adventný veniec so štyrmi sviečkami. Tie sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Prvú sviecu na adventnom venci kresťania zapália na prvú adventnú nedeľu, ktorá tentoraz pripadá na 29. novembra.
Sviečky na adventnom venci sa obvykle zapaľujú v kostoloch a v domácnostiach veriacich, ale aj na iných miestach, napríklad v domovoch seniorov, nemocniciach a iných zariadeniach. Sviece na adventnom venci bývajú najčastejšie tmavomodrej alebo fialovej farby, ktorá je v čase adventu farbou chrámového rúcha.
Veniec je oddávna symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, kto je očakávaný a prichádza zároveň ako víťaz, kráľ a osloboditeľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec symbolizuje prichádzajúceho Krista, ktorý je “svetlom sveta”.
Známa je tradícia o adventnom venci, ktorý vyrobil začiatkom 19. storočia nemecký evanjelický pastor Johann Henrich Wichern. Narodil sa v roku 1808 v Hamburgu ako najstarší syn a mal sedem súrodencov. Stal sa vychovávateľom a študoval teológiu, aby mohol byť evanjelickým pastorom. Neskôr Johan H. Wichern pôsobil ako učiteľ v hamburskej nedeľnej škole. Staral sa o chudobných ľudí a zriadil aj útulok pre chudobné a opustené deti. Nazval ho Drsný dom a deti tam pod jeho dozorom bývali a učili sa i niektoré remeslá.
Na základe neustálych otázok týchto detí, koľko dní ešte zostáva do Vianoc, sa Wichern rozhodol vyrobiť drevený veniec so sviečkami – 19 tenšími, ktoré predstavovali všedné dni, a štyrmi hrubšími sviecami symbolizujúcimi štyri adventné nedele.
Adventný veniec aj sekulárnemu človeku pripomína, že je tu zvláštne obdobie, advent, upozorňujúce na príchod Krista.