Cena ropy za posledný rok prudko klesla. Éra veľkého hladu po energiách skončila, ako píše Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vo svojej pravidelnej publikácii “Energetický výhľad”. Ešte pred jej vydaním sa Fatih Birel, výkonný riaditeľ IEA, pre denník The Financial Times vyjadril: “Blížime sa ku koncu obdobia, ktoré bolo dobou najväčšieho rastu dopytu v histórii energetiky.”
Ako informuje český ekonomický web ihned.cz, zníženie dopytu po rope spôsobilo spomalenie čínskeho rastu ekonomiky a nárast ekonomík ďalších rýchlo sa rozvíjajúcich krajín. Dôležitým faktorom je aj snaha viac využívať obnoviteľné zdroje energie a environmentálny tlak na obmedzenie produkcie splodín spôsobujúcich skleníkový efekt a zahrievanie planéty.
Spotreba ropy a plynu by mala klesať na celom svete – v Európe, v USA i v Japonsku. Z toho vyplýva aj nižšia cena ropy za barel, ktorá by sa mala podľa stredného odhadu pohybovať do roku 2020 okolo 80 USD (či dokonca len okolo 50 USD) a do roku 2040 jeho cena stúpne na 85 USD.
Nízka cena by však spravila “medvediu službu”, pretože by nepriaznivo vplývala na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a na celkový technologický pokrok. Spotrebitelia by sa tiež veľmi nestarali o šetrenie s energiou.
Na nízku cenu ropy budú musieť chtiac-nechtiac reagovať istými ekonomickými opatreniami práve tie štáty, ktoré sú jej najväčšími producentmi.
Rusko si to uvedomuje, a tak už na začiatku októbra tohto roka predstavil ruský premiér Dmitrij Medvedev rozvojový plán krajiny, ktorý bude mať štyri priority: investičné aktivity, substitúcia (náhrada) dovozu, kvalita štátnej správy a rozpočtová politika. Viac pozri TU.
Krajinám OPEC, najmä Saudskej Arábii, sa výrazne znížili ich príjmy. Saudský rozpočet stojí a padá na rope, na konci tohto roka by mal hospodáriť so schodkom takmer 40 miliárd dolárov. Navyše krajina má vysoké výdavky na vojenskú intervenciu v susednom Jemene a vládnu krízu prehlbuje fakt, že v saudskej kráľovskej rodine prebieha boj o moc.
Saudská Arábia chce krízu zažehnať zahraničnými pôžičkami. Podľa denníka The Financial Times chce tento rok prvý krát v histórii začať predávať svoje dlhopisy na svetovom trhu.