Bratislava 17. novembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)
Pri porovnávaní kvality vzdelávania sa Slovenská republika v mnohých dôležitých ukazovateľoch umiestňuje na posledných priečkach spomedzi krajín OECD. Tento stav sa navyše v posledných desiatich rokoch zhoršuje
Túto nepotešujúcu informáciu uviedol to hovorca kampane “A dosť, nehazardujme s budúcnosťou Slovenska” Stanislav Boledovič.
Zástupcovia iniciatívy predstavili deväť alarmujúcich faktov o vzdelávaní na Slovensku. Napríklad v kvalite vedomostí detí je Slovensko jedným z najhorších štátov v Európskej únii a na chvoste vyspelých štátov. “Naše deti nie sú v školách šťastné. V celosvetovom hodnotení patria slovenské školy do trojice najmenej obľúbených,” uvádza iniciatíva. Ďalším problémom podľa nich je, že Slovensko dlhodobo investuje do vzdelávania a budúcnosti detí najmenej financií spomedzi vyspelých krajín. Podľa aktivistov v porovnaní s inými krajinami dáva náš vzdelávací systém deťom najmenšie šance prekonať sociálne nerovnosti.
“Najmenej si ceníme prácu učiteľov. Ich platy v porovnaní s inými absolventmi vysokých škôl sú len polovičné, čo je najmenej spomedzi krajín vyspelého sveta,” približuje iniciatíva v ďalšom bode. Dramaticky sa podľa nich zvyšuje aj počet žiakov, ktorých náš vzdelávací systém nevie pripraviť na život a dať im šancu na úspech v zamestnaní.
Slovenské univerzity taktiež podľa nich patria k najslabším. “Výdavky na výskum a vývoj sú dlhodobo zahanbujúce a predstavujú len jednu tretinu priemeru krajín OECD,” dodávajú v ďalšom bode. A na koniec, vzdelávanie je podľa ich slov na Slovensku dlhodobo na okraji politického záujmu.
“Súhrn faktov, ktoré vyplývajú z medzinárodných porovnaní, jasne ukazuje závažnosť situácie. Vzdelávanie na Slovensku je v kríze a potrebuje zásadnú transformáciu. Ignorovať tento stav by bolo hazardovaním s budúcnosťou Slovenska,” zdôraznil koordinátor kampane a bývalý minister zahraničných vecí Pavol Demeš.
Za iniciatívou stoja napríklad aj prezidentka Slovenskej komory učiteľov Mária Barancová, ekonomický novinár František Múčka či riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Ján Orlovský.