Moskva 28. septembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-Pavel Golovkin)
V Kremli požadujú okamžité ukončenie bojových akcií v Náhornom Karabachu a presunutie procesu na politicko–diplomatickú cestu. Uviedol to novinárom hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov
“Situáciu naďalej veľmi pozorne sledujeme. Myslíme si, že bojové akcie by mali okamžite zastaviť a proces riešenia konfliktu ako takého, rovnako tak i dôsledky súčasného vyostrenia by mali prejsť na politicko–diplomatickú cestu,“ uviedol.
Reklama
Ďalej poznamenal, že situácia na styčnej línii v oblasti Náhorného Karabachu je “dôvodom vážneho znepokojenia Moskvy a ďalších krajín“.
“Od prvých hodín po vyostrenie tejto situácie bol minister zahraničia Lavrov v kontakte s oboma kolegami z Jerevanu a Baku. Okrem toho hovoril včera Putin z iniciatívy arménskej strany s arménskym premiérom,” dodal.
Reklama
V Kremli veria, že nie je čas zisťovať, kto má pravdu a kto nesie vinu za eskaláciu konfliktu v Náhornom Karabachu. Dôležité je zastaviť bojové akcie, uviedol Peskov.
“Rusko je spolupredseda Minskej skupiny OBSE a samozrejme hrá úlohu pripraveného prostredníka v urovnaní. Pripravenosť zdôrazňovali na rôznych úrovniach a dávali akcent. Teraz je veľmi dôležité predovšetkým zastaviť bojové akcie a nezisťovať, kto má pravdu a kto nesie vinu. Rusko vždy zaujímalo vyváženú pozíciu. A práve táto pozícia dáva Rusku možnosť využiť svoj vplyv a tradičné dobré vzťahy s oboma krajinami, ako s Arménskom, tak Azerbajdžanom, k vyriešeniu tohto konfliktu,” uviedol Peskov, keď odpovedal novinárom na otázku, či v Kremli vedia, kto bol iniciátorom zhoršenia situácie v Náhornom Karabachu a kto bol do toho zainteresovaný.
Zhoršenie situácie
Situácia na styčnej línii v Náhornom Karabachu sa v nedeľu 27. septembra ráno vyhrotila. Neuznaná republika uviedla, že azerbajdžanská armáda začala streľbu smerom na jej územie, vrátane hlavného mesta Stepanakert. Došlo k obetiam na životoch medzi civilným obyvateľstvom.
Baku a Jerevan sa vzájomne obviňujú zo zhoršenia situácie. Azerbajdžanské ministerstvo obrany tvrdí, že arménska strana začala ostreľovanie a azerbajdžanské sily vykonávajú protiofenzívnu operáciu.
Arménska armáda tvrdí, že Karabach vystavil leteckým a raketovým útokom Azerbajdžan. Arménske úrady zaviedli v krajine stanné právo a vyhlásili všeobecnú mobilizáciu. To isté urobilo vedenie neuznanej republiky Náhorný Karabach.
Konflikt v Karabachu začal vo februári 1988, kedy autonómna oblasť Náhorný Karabach oznámila odtrhnutie od Azerbajdžanskej SSR. V dôsledku ozbrojenej konfrontácie v rokoch 1992-1994 stratil Azerbajdžan kontrolu nad Náhorným Karabachom a siedmimi susednými regiónmi. Od roku 1992 prebiehajú rokovania o mierovom urovnaní konfliktu v rámci Minskej skupiny OBSE na čele s tromi spolupredsedami – Ruskom, USA a Francúzskom.