V čase, keď sa koncom tohto týždňa v Bruseli stretávajú hlavy štátov a vlád EÚ, sa vracajú otázky súdržnosti EÚ a národnej suverenity, ktoré boli dôvodom odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ – a to so všetkou silou. Po neúspechu systému dobrovoľných kvót začala Európska únia nový proces, ktorého cieľom je zaviesť jednotnú migračnú a azylovú politiku v Európe. Tentoraz tak robí spôsobom, ktorý hrozí, že prekoná námietky členských štátov.

Začiatkom tohto mesiaca Rada EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci prijala návrh právnych predpisov, ktoré majú prinútiť k presídľovaniu utečencov práve tie krajiny, ktoré vynakladajú najviac peňazí na ochranu európskych hraníc. Keďže Rada ministrov vnútra pracuje kvalifikovanou väčšinou, EÚ mohla vyhlásiť “víťazstvo” – napriek námietkam Maďarska a Poľska a zdržaniu sa hlasovania Bulharska, Malty, Litvy a Slovenska.

Keď Veľká Británia v roku 2016 hlasovala za vystúpenie z EÚ, dôležitou otázkou bola potreba suverenity v oblasti migrácie. “Tie čísla sú príliš vysoké,” povedal Rishi Sunak v máji pre ITV News. “Je to také jednoduché. A ja ich chcem znížiť.” Odvtedy vláda Spojeného kráľovstva sprísnila počet žiadostí o azyl a uvažuje o legislatíve “Stop the Boats”.

V Európe však EÚ pracuje na tom, aby sa krajinám zrušila možnosť uplatňovať toto dôležité právo.

Keď sa koncom budúceho týždňa zídu premiéri kontinentu na zasadnutí Európskej rady, migračné kvóty tak budú v popredí záujmu. Pri všetkých svojich rečiach o právnom štáte má EÚ pôvod nového pravidla mimo Európskej rady, kde by európski lídri mohli rokovať a dospieť k jednomyseľnému riešeniu.

Hoci sa zdá, že EÚ je pripravená obísť námietky strednej a východnej Európy, otázky migrácie nie sú ani zďaleka vyriešené. Talianska premiérka Giorgia Meloniová a rakúsky kancelár Karl Nehammer sú tiež pripravení nastoliť tieto otázky na tohtotýždňovom zasadnutí. Na minulotýždňovom fóre Europa-Forum Wachau obaja premiéri poukázali na azylovú reformu ako na naliehavú potrebu, ktorou by sa mala Európska rada priamo zaoberať. Hoci vlády Meloniovej aj Nehammera podporili návrh právnych predpisov o presídľovaní, je jasné, že ich obavy nie sú v žiadnom prípade vyčerpané. Počet žiadostí o azyl na talianskych hraniciach sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka už viac ako zdvojnásobil.

Hoci Maďarsko a Poľsko odmietli kvóty na migrantov, nie sú zďaleka jediné, ktoré majú výnimku z európskej legislatívy. Nemecko aj Francúzsko sa nedávno postavili do cesty právnym predpisom EÚ v oblasti zmeny klímy a obnoviteľných zdrojov energie. EÚ chce v podstate prejsť na systém kvalifikovanej väčšiny, aby zdanlivým “kolektívnym rozhodovaním” prekryla zásadné rozdiely.

Tento prístup sa však už teraz prejavuje negatívne. Zmena postupu EÚ pri zavádzaní nového systému kvót znamená výrazný odklon od normy a predznamenáva ešte federálnejšiu víziu európskej budúcnosti. A ukazuje, že Európska únia je pripravená vzdať sa získavania súhlasu svojich členských štátov pri prijímaní najdôležitejších rozhodnutí.

Vedúci predstavitelia EÚ vedeli, že tento návrh nebude možné presadiť jednomyseľnou dohodou medzi členskými štátmi, preto začali proces medzi ministrami vnútra EÚ, kde sa jednomyseľnosť nevyžaduje. Takto sa návrh môže začať presadzovať bez dohody všetkých štátov. Návrh teraz poputuje do Európskeho parlamentu a Európskej komisie, kde by sa mohol stať záväzným aj napriek vôli štátov, ktoré vznesú námietky.

V praxi tak bremeno nového návrhu neponesú štáty, ktoré ho podporili, ale tie, ktoré ho nepodporili. Napriek zdanlivému konsenzu by návrh zrušil základnú právomoc členských štátov.

Pod jazykom “solidarity” bude EÚ od členských štátov vyžadovať, aby prijali migrantov alebo zaplatili pokutu vo výške 22 000 EUR v každom prípade, keď to odmietnu urobiť. Poľský premiér Mateusz Morawiecki už vyhlásil, že Poľsko sa pokutám nepodriadi, a hovorí sa o usporiadaní celoštátneho referenda, ktoré by sa malo konať v čase poľských volieb.

Cieľom námietok Poľska a Maďarska nie je zabrániť ostatným európskym krajinám, aby mali vlastné národné politiky. Viktor Orbán v rozhovore pre maďarský rozhlas uviedol: “Chceme jednoducho povedať, že Nemci nech majú v Nemecku pravdu a Maďari nech majú v Maďarsku pravdu. . . . Nechceme s tým experimentovať.”

V tom istom čase, keď chce EÚ uložiť tieto pokuty, Maďarsko vynaložilo viac ako 1,5 miliardy eur z vlastných peňazí na ochranu juhovýchodnej hranice Európy. Podľa maďarskej polície Maďarsko zabránilo 122 000 nelegálnym prekročeniam hraníc v roku 2021, 270 000 v roku 2022 a viac ako 50 000 doteraz v roku 2023. V skutočnosti bude Maďarsko potrestané za svoj úspech pri zastavovaní migrácie. Zaplatilo za splnenie svojej povinnosti ochrany hraníc, ale teraz bude nútené migrantov aj tak prijať.

Európska komisia medzitým požiadala o doplnenie rozpočtu EÚ na riadenie migrácie o 15 miliárd EUR – čo je v porovnaní s celkovými nákladmi pre kontinent kvapka v mori.

Ak budú nové opatrenia definitívne schválené, vytvoria migračný a azylový systém, ktorý bude oveľa federálnejší ako systém Spojených štátov, ale bez “federálnej” podpory ochrany hraníc. V USA kontroluje vonkajšie hranice federálna vláda. Keď však guvernéri Greg Abbott z Texasu a Ron DeSantis z Floridy premiestnili migrantov do Washingtonu a na ostrov Martha’s Vineyard, stretli sa s výkrikmi pobúrenia zo strany amerických pobrežných elít.

Nový postup by sa stal výsmechom aj pre európsky schengenský systém. Je možné mať voľný pohyb v rámci Európskej únie alebo povinné premiestňovanie – ale nie oboje.

Podľa EÚ nové nariadenie nejakým spôsobom “odrádza od sekundárnych pohybov” migrantov. Toto očakávanie je však naivné. Ak sme sa pri sledovaní pohybov migrantov v posledných rokoch niečo naučili, tak to, že migranti pôjdu tam, kam chcú.

Len minulý rok prekročilo Lamanšský prieliv viac ako 45 000 migrantov – pre mnohých to bol ich druhý nebezpečný prechod, keďže predtým prešli aj Stredozemné more. Pre migrantov, ktorí sú odhodlaní dostať sa do konkrétnej destinácie, bude presídlenie pravdepodobne len dočasným zdržaním.

Za posledné desaťročie sa pojem azyl rozšíril a zahŕňa takmer všetky formy pohybu migrantov. To, čo bolo kedysi zriedkavou, mimoprávnou kategóriou pre tých, ktorí skutočne utekajú z bezvýchodiskovej situácie, sa stalo novou metódou na ospravedlnenie masového pohybu obyvateľstva – a, žiaľ, aj na umožnenie existencie pašerákov.

V prípade Maďarska niet pochýb o tom, v akej situácii sa krajina nachádza. V referende v roku 2016 98,4 % voličov odmietlo možnosť, aby Európska únia mohla presídliť migrantov do krajiny bez súhlasu parlamentu.

Pri všetkých svojich rečiach o právnom štáte a demokracii sa zdá, že EÚ je odhodlaná “napraviť” svoj nefunkčný migračný systém politickým potrestaním práve tých krajín, ktoré urobili najviac, aby tomuto problému zabránili. Koncom tohto týždňa sa dozvieme, ako sa európski lídri, ktorí s týmto postupom nesúhlasia, chcú brániť.

Viac sa dočítate

Migračný pakt EÚ znamená, že migranti z Nemecka budú posielaní do Poľska a Maďarska a aj na Slovensko

Maďarský premiér Orbán sa ohradil proti plánom EÚ nútiť krajiny prijímať migrantov