Brusel/Belehrad/Varšava/Minsk 12. februára 2015 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP-Geert Vanden Wijngaert)

Ústrednými témami vrcholnej schôdzky by mali byť vývoj na Ukrajine, ako aj boj proti medzinárodnému terorizmu a grécka dlhová kríza

Summit Európskej únie v Bruseli sa dnes začal s niekoľkohodinovým oneskorením vzhľadom na presun účastníkov rokovaní o riešení konfliktu na Ukrajine, ktoré sa po 17-hodinovom maratóne skončili iba predpoludním v Minsku. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

23:10 Lídri sa dohodli na spoločných krokoch v boji s terorizmom

Lídri Európskej únie sa na spoločnom summite v Bruseli dohodli na ambicióznej sérii nových krokov na ochranu svojich krajín pred terorizmom. Informovala o tom dnes agentúra AP.

Dôvodom pre tieto kroky boli teroristické útoky v Paríži v januári. Medzi jednohlasne prijatými krokmi je zdieľanie informácií o leteckých pasažieroch, prísnejšie pohraničné kontroly pre cudzincov, ako aj vyhľadávanie a odstránenie internetového obsahu, ktorý propaguje terorizmus alebo extrémizmus.

“Všetci občania majú právo žiť bez strachu, bez ohľadu na svoje názory či vieru,” vyhlásili vodcovia krajín EÚ v spoločnom stanovisku. “Budeme brániť naše spoločné hodnoty a chrániť všetkých pred násilím založenom na etnických či náboženských motiváciách a rasizme”.

22: 56 Ukrajinský prezident v Bruseli vyhlásil: “Pre úspech reforiem na Ukrajine je potrebné jediné – mier”

Ukrajinský prezident Petro Porošenko varoval dnes v Bruseli pred priveľkými očakávaniami v súvislosti s mierovým procesom v jeho krajine. “Boli to veľmi ťažké rokovania a my očakávame neľahký proces realizácie” ich záverov, povedal najvyšší ukrajinský predstaviteľ podľa tlačovej agentúry DPA.

Európska únia by mala byť podľa Porošenka pripravená reagovať na prípadné porušenie uzavretých dohôd rozšírením doterajších sankcií. Ukrajinský prezident využil príležitosť, aby sa poďakoval európskym lídrom za ich doterajšiu podporu.

Porošenko na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom v Bruseli podľa tlačovej agentúry UNIAN vyhlásil, že je nevyhnutné udržiavať tlak na Moskvu i na proruských separatistov s cieľom dosiahnuť implementáciu dnešných dohôd z Minska.

Podľa jeho slov ozbrojenci podporovaní Moskvou začali novú operáciu krátko po oznámení o podpísaní dohody v Minsku. Preto je, ako formuloval, “pre nás všetkých životne dôležité” udržiavať tlak a dosiahnuť dodržanie všetkých aspektov dohody, vrátane prímeria, stiahnutia ťažkej techniky, odsunu všetkých zahraničných príslušníkov ozbrojených zložiek alebo výmeny zajatcov.

Najvyšší ukrajinský predstaviteľ sa dotkol aj dohody jeho krajiny s Medzinárodným menovým fondom a ubezpečil, že pre úspechy reforiem na Ukrajine je potrebné jediné – mier.

Podľa spomínanej ukrajinskej tlačovej agentúry vyjadril predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker pri dnešnom stretnutí s Porošenkom pripravenosť zvýšiť humanitárnu pomoc sužovaným aktuálnou situáciou na Donbase o 15 miliónov eur. Obe strany posúdili aj problematiku makrofinančnej pomoci Ukrajine, možnosti jej zvýšenia. Hovorili však aj o prioritných úlohách v súvislosti so zavedením bezvízového styku.

Porošenko pri stretnutí partnera informoval o výsledkoch rokovaní v bieloruskom Minsku.

21.59 Na summite sa riešila aj otázka gréckeho dlhu

Grécky premiér Alexis Tsipras dnes napriek faktu, že ministri financií euroskupiny v stredu na niekoľkohodinovom mimoriadnom zasadaní nedospeli ku konkrétnej dohode o predĺžení záchranného programu pre Grécko a ďalšom spoločnom postupe, vyjadril na summite v Bruseli presvedčenie, že sa podarí nájsť riešenie prijateľné pre všetky strany.

Podľa slov predsedu gréckej vlády, ktoré cituje tlačová agentúra DPA, “nadišla hodina zmeniť politiku, vytvoriť európsku agendu, ktorá sa bude opierať o rast”.

Usmiaty, viditeľne uvoľnený Tsipras sa pozdravil s ďalšími účastníkmi vrcholnej schôdzky, vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá má za sebou vyčerpávajúcu noc rokovaní o riešení konfliktu na Ukrajine v bieloruskom Minsku. Šéfka spolkovej vlády to napriek tomu opätovala a v Bruseli podčiarkla v otázke Grécka pripravenosť na kompromisy. “Máme ešte niekoľko dní čas,” dodala.

Mimoriadne srdečne sa Tsipras neskôr pozdravil so svojím rovesníkom, talianskym premiérom Matteom Renzim, ktorý od vlaňajšieho nástupu do úradu kladie tiež veľký dôraz na zvýšenie rastu a investícií.

Nie všetci prítomní sú však Grécku takí naklonení. Fínsky účastník summitu Alexander Stubb konštatuje, že čas pre Grécko sa kráti. Medzi prítomnými je evidentná nevôľa v súvislosti s neúspešnosťou nočného rokovania ministrov financií euroskupiny.

Kým európski partneri Grécka očakávajú od Atén žiadosť o predĺženie záchranného programu pre Grécko, nový grécky premiér Tsipras, ako aj jeho minister financií Jannis Varufakis to odmietajú. Času nie je priveľa, pretože doterajší program končí na sklonku mesiaca.

Na margo aktuálnej situácie sa so znepokojením vyjadril aj niekdajší šéf eurozóny, súčasný predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

19: 40 Tusk dohodu z Minska víta, no na summite lídrov upozornil na to, že by sa mala aj dodržiavať

Predseda Európskej rady Donald Tusk po príchode na dnešný mimoriadny summit EÚ v Bruseli ocenil, že sa v Minsku podarilo dosiahnuť 13-bodovú dohodu zameranú na ukončenie bojov na východe Ukrajiny. Na druhej strane však uviedol, že “nádej je dobrá, dokonca nutná, ale nie postačujúca”.

Tusk predovšetkým zdôraznil, že dohoda, ktorá sa zrodila počas noci zo stredy na dnes, musí byť rešpektovaná.

“Skutočnou skúškou bude dodržanie prímeria. Pokiaľ si pamätám, prvá dohoda z Minska nebola rešpektovaná,” upozornil Tusk na rokovania zo septembra 2014, ktorých výsledok nebol dodržaný. Aj preto vyzval na opatrnosť v súvislosti s dohodou známou ako Minsk II.

Predseda Európskej rady dal najavo, že rokovania európskych lídrov, ktoré začali s niekoľkohodinovým omeškaním aj pre rokovania v bieloruskej metropole, sa konajú “vo veľmi kritickom čase” pre Európu. Poznamenal, že dnešný summit je zameraný na “veľké problémy”, ktorým Európa musí v súčasnosti čeliť, pričom Ukrajina bude prirodzene v centre záujmu.

Tusk spresnil, že vývoj udalostí na Ukrajine sa priamo týka bezpečnosti Európy, pretože “ruská agresia” a boje, ku ktorým dochádza na východe Ukrajiny, sú jasnou hrozbou pre mier v Európe.

17:30 Summit lídrov Európskej únie sa začal s niekoľkohodinovým meškaním

Francúzsky prezident Francois Hollande i nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová by mali predstaviteľom ďalších členských krajín únie poskytnúť informácie o priebehu minských rokovaní a obsahu dosiahnutej dohody.

Medzi pozvanými na bruselský summit bol aj ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorý podobne ako spomínaní dvaja štátnici absolvoval nočné rokovania s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom v bieloruskej metropole.

Ústrednými témami vrcholnej schôdzky by mali byť vývoj na Ukrajine, ako aj boj proti medzinárodnému terorizmu a grécka dlhová kríza. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker označil v prvej reakcii dosiahnutú dohodu o prímerí za “vynikajúcu správu”.

Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová v Bruseli avizovala, že predloží prítomným na summite návrhy konkrétnych opatrení, ktorými by Európska únia mohla podporiť prímerie na Ukrajine. Podľa jej slov krátko pred otvorením vrcholnej schôdzky je dohoda z Minska “definitívne krokom správnym smerom,… aj keď veľmi presne vieme, že všetko nerieši. Je však lepšie mať dobré, ako zlé alebo veľmi zlé správy,” cituje slová talianskej diplomatky tlačová agentúra APA.

Mogheriniová zdôraznila súčasne význam dohodnutého prímeria a jeho rešpektovania od noci na nedeľu a dodala: Zo strany Európskej únie hľadáme už praktické prostriedky na priechodnosť jeho realizácie. Konkrétne by chcela podľa vlastných slov navrhnúť opatrenia na monitorovanie a realizáciu dohody.

Srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačič v zastúpení aktuálne predsedníckej krajiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) privítal výsledky rokovaní v Minsku. OBSE je pripravená podniknúť maximum pre to, aby v rámci svojho mandátu prispela k plnej realizácii dohodnutých opatrení, vyplýva z komuniké, ktoré dnes zverejnili v Belehrade a o ktorom informovali tlačové agentúry Tanjug a APA.

Dačič očakáva, že ústrednú úlohu v tomto snažení zohrá pozorovateľská misia OBSE. Srbský minister súčasne apeloval na všetky zainteresované strany, aby využili príležitosť, ktorou je dohoda o prímerí pre vojnou sužovaný Donbas, aby prestali s prejavmi nepriateľstva a upokojili situáciu, čo umožní dosiahnutie spoločného cieľa – obnovenie mieru na východe Ukrajiny.

Neúnavnú prácu lídrov Francúzska, Nemecka, Ruskej federácie a Ukrajiny, ktorej výsledkom je dosiahnutá dohoda, označil Dačič za ďalší dôkaz toho, čo možno dosiahnuť spoločným úsilím.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová označila kompromis, ktorý sa zrodil v Minsku, za iskričku nádeje, nie viac a nie menej. Teraz je však dôležité, aby po slovách nasledovali činy, zdôraznila. V podobnom duchu sa vyjadril aj francúzsky prezident Francois Hollande, pričom obaja netajili, že zodpovedných čaká ešte mnoho práce.

Práve o Merkelovej hovoril s obdivom bieloruský prezident Alexander Lukašenko ako o účastníkovi summitu, vďaka ktorému sa dnes v Minsku podarilo dosiahnuť dohodu, vyplýva z jeho vyjadrení pre agentúru DPA. Poľský prezident Bronislaw Komorowski hodnotil výsledky rokovaní v Minsku na osobitnej tlačovej konferencii, na ktorej formuloval, že kľúč k riešeniu konfliktu na Ukrajine leží v Moskve.

mž