Americká televízna stanica NBC priniesla v sobotu bez väčšieho záujmu našich médií prelomovú informáciu, že predstavitelia USA a EÚ začali tajne rokovať s ukrajinskou vládou o možnosti mierových rokovaní – teda o tom, čo doteraz verejne odmietajú. Rozhovory sa začali pred mesiacom počas stretnutia zástupcov 50 krajín podporujúcich Ukrajinu v Bruseli. Obsah rokovaní sa týkal aj toho, čoho všetkého sa bude musieť Ukrajina vzdať, ak chce dosiahnuť mierovú dohodu. NBC citovala vysokých vojenských predstaviteľov USA, že vojna sa dostala do patovej situácie a Kyjev musí pochopiť, že schopnosť Západu poskytovať pomoc Ukrajine sa rýchlo vyčerpáva. Predstavitelia Bidenovej administratívy uviedli, že Ukrajine zjavne dochádzajú sily, má problémy s náborom nových síl, kým ruské vojenské zásoby sa zdajú byť nevyčerpateľné. Súkromne tiež vyjadrili názor, že Ukrajina má čas maximálne do konca roka, potom bude tlak na začatie diplomatických rokovaní s Moskvou už aj verejný. Okrem iného aj preto, že Biden má problémy so schválením pomoci pre Ukrajinu v Kongrese USA a na budúci rok sú prezidentské voľby. A nádej, že Ukrajina urobí pokrok v protiofenzíve, už prakticky zmizla.

Oficiálne sa však Biely dom naďalej tvári, že „akékoľvek rozhodnutia o rokovaniach sú na Ukrajine“ a ubezpečuje o svojej „pevnej podpore Ukrajine, ktorá bráni svoju slobodu a nezávislosť proti ruskej agresii“. Odkaz bol však jasný. Na prvý pohľad sa zdá, akoby ho Volodymyr Zelenskyj nepochopil. V reakcii na reportáž NBC vyhlásil, že na neho nevyvíja tlak nijaký predstaviteľ USA alebo EÚ a dodal: „Aby sme si teraz sadli s Ruskom, porozprávali sa a niečo mu dali – to sa nestane.“ Zároveň zopakoval, že jeho cieľom je získať späť všetky ulúpené územia, vrátane Krymu a nevzdá sa, kým z nich neodíde posledný ruský vojak. V súkromí však už taký sebaistý nie je.

Ukrajinský prezident podľa časopisu Time upadá čoraz viac do depresie, na poradách už nevtipkuje a cíti sa byť čoraz viac zrádzaný. Už aj niektorí jeho poradcovia navrhujú rokovať. Septembrová návšteva Zelenského v Spojených štátoch sa skončila fiaskom. Nielenže už nedostal v Kongrese USA standing ovation, tentoraz ho tam potupne ani nepustili. Tvrdohlavo sa odmieta zmieriť s realitou a tvrdí, že zmraziť boje znamená prehrať. Hnevá sa na spojencov kvôli údajne nedostatočnej pomoci, ktorá stačí sotva na prežitie, nie však na víťazstvo. Doma ho pohlcuje boj s korupciou, ktorá sa úplne vymkla spod kontroly a vo svojej viere vo víťazstvo zostáva úplne osamelý. Až by mi ho začalo byť ľúto, keby som si nepamätal, ako nemilosrdne likvidoval opozíciu.

Bol by som veľmi naivný, keby som teraz očakával od všetkých politikov typu Naď, Krúpa, Bilčík, Šimečka, Mikloš a ďalší, od všetkých pisálkov typu Soltész, Jabůrková, Filo, Frindt a podobní nejaké ospravedlnenie. Skôr budú naďalej fanaticky vrieskať ako ten Jozef Tiso na námestí v Banskej Bystrici, že ostane verný führerovi do poslednej kvapky krvi. Pre mňa je zadosťučinením, že pravda opäť raz vyšla najavo. A hlásali sme ju my všetci, ktorí sme od začiatku argumentovali, že tento konflikt nemá vojenské riešenie, že je potrebné čo najrýchlejšie uzavretie prímeria a začatie mierových rokovaní. Hovoril to aj profesor Jeffrey Sachs, ktorého televízia TA3 drzo scenzúrovala a spolitizovaná licenčná rada udelila televízii absurdnú pokutu za to, že slávny americký ekonóm si dovolil povedať v našich médiách pravdu.

Isteže, niekto môže namietať, že Moskva doteraz nepreukázala ochotu a pripravenosť začať rokovania s Ukrajinou. Ale tú ochotu nepreukázal ani Zelenského režim, dokonca si to dal parlamentom oficiálne zakázať. Úlohou svetovej diplomacie však nie je obhajovať tvrdohlavé stanoviská lídrov zainteresovaných do konfliktu, ale prinútiť ich sadnúť si za jeden stôl. A buďte si istí, že prostriedkov na to majú viac než dosť, stačil by jediný Bidenov telefonát… V tom problém nevidím. Problém je v tom, že po celý ten čas sme Ukrajinu hanebne klamali a sľubovali jej niečo, čo sme nemohli splniť. Zelenskyj si dnes myslí, že ho zradili, ale bol to predovšetkým on, ktorý zradil ukrajinský ľud, ktorý vyhral voľby so sľubom, že pôjde do Ruska a vyjedná s ním mier.

Ak som celý čas volal po diplomatickom riešení, neznamená to, že by som stál na strane Ruska. Znamená to, že som si želal zachrániť Ukrajinu. Zelenskyj mohol tejto vojne predísť dodržaním Minských dohovorov. Neurobil to. Mohol udusiť tento konflikt už v zárodku, keď na jar minulého roka jeho vláda dokonca schválila mierový plán s Ruskom, ale napokon ho odmietol na nátlak Veľkej Británie a USA. A teraz sa hnevá na Západ, že mu nedodal dosť zbraní na víťazstvo, akoby si naozaj myslel, že vojna sa dá vyhrať za cudzie peniaze, že západní spojenci mu budú financovať všetko od štátneho rozpočtu až po armádu. Aká je toto nezávislosť? Rokovať neznamená kapitulovať, aj keď je pravda, že podmienky sú dnes nevýhodnejšie pre Kyjev ako pred rokom a oveľa nevýhodnejšie ako pred dvoma rokmi. Najlepší spôsob ako zachrániť nezávislosť Ukrajiny bol nedopustiť túto vojnu. Dnes môže Západ pomôcť Ukrajine získať čo najviac za rokovacím stolom, ale myslím, že každý okrem Zelenského už chápe, že Krym už nedobyje späť, že dostať pod kontrolu Donbas bude mimoriadne ťažké a že ak si chce udržať aspoň teoretickú šancu, bez súhlasu s federalizáciou krajiny to nepôjde.

Ale to hlavné a najdôležitejšie je zastaviť toto nezmyselné krviprelievanie. Považujem za obzvlášť úchylné od Strany európskych socialistov, že v tom istom čase, kedy predstavitelia EÚ začali rokovať o zastavení vojny, pozastavili Smeru členstvo za to, že dlhodobo požaduje to isté. Krv na rukách majú nielen tí, ktorí tento konflikt rozpútali, ale aj tí, ktorí fanaticky trvali na jeho pokračovaní. Nedosiahli tým nič len ďalšie státisíce mŕtvych, pričom strategicky sme na tom horšie ako pred 24. februárom minulého roka. Toto všetko sme si mohli odpustiť, keby sme sa pozornejšie počúvali. Bolo nesmierne pokrytecké, že tí istí (všetci od prezidentky Čaputovej až po premiéra Hegera), ktorí nás strašili, že ak nebudeme podporovať Ukrajincov v zabíjaní sa, ruská armáda bude na našich hraniciach – odmietali chápať Rusko, ktoré podľa tej istej logiky nechce mať na svojich hraniciach vojská NATO. Celý čas išlo o toto. Neviem, ako sa tieto rokovania skončia. Ale viem, že ich základom musí byť záruka, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO a že dostane bezpečnostné garancie svojej územnej celistvosti. Bez toho smerujeme k zamrznutému konfliktu kórejského typu a trvalo bolestivo rozdelenej Ukrajine.

Správanie oficiálnych predstaviteľov Európskej únie preto považujem za tejto situácie za krajne nezodpovedné. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen prišla v sobotu do Kyjeva už šiestykrát od začiatku vojny (ani do vlastných členských krajín nechodí tak často), no namiesto toho, aby vysvetlila Ukrajincom realitu, ich brutálne zavádzala až klamala. „Som ohromená reformami, ktoré Ukrajina zvládla,“ zaliečala sa v sobotu prezidentovi Zelenskému, pričom vyzdvihla reformu súdnictva, obmedzenie vplyvu oligarchov, boj proti praniu špinavých peňazí a dodala, že Ukrajina bude čoskoro členom EÚ. Je to nezodpovedná lož. Už pred niekoľkými mesiacmi som varoval, že úroveň integrácie Ukrajiny je chaotická a nesystematická, že ukrajinské úrady zľahčujú situáciu a nechápu rozsah úloh, že kyjevský režim nehovorí svojim občanom pravdu. My tým Ukrajincom vlastne strašne ubližujeme. Dávame im falošné nádeje, podporujeme ich v sebazničení (dokonca ešte zvrhlo dúfame, že na tom naše firmy zarobia) a pomáhame Spojeným štátom oslabiť vplyv Ruska, nie posilniť Ukrajinu. Toto si Ukrajinci nezaslúžia. Lebo aj oni sú naši slovanskí bratia, aj oni si zaslúžia mier a slobodu a je našou úlohou, aby sme im k tomu pomohli bez anglosaského zasahovania.