Bratislava 4. júna (TASR/HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)
Spolupráca Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) so zložkami polície je korektná. Často však absentuje samostatnosť v postupe a rozhodovaní policajtov a prejavuje sa slabšia orientácia, pokiaľ ide o určenie ďalšieho postupu vyšetrovania a objasnenia skutkového stavu. Uvádza sa to v správe špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika o činnosti ÚŠP za minulý rok, ktorú predložil na júnovú schôdzu NR SR a už v utorok (6.6.) sa ňou budú zaoberať parlamentné výbory.
V niektorých prípadoch sa podľa ÚŠP u policajtov prejavuje laxnosť a očakávanie priamych pokynov prokurátora na vykonanie konkrétnych úkonov s tým, že okrem splnenia pokynov prokurátora ďalšiu vlastnú aktivitu vo veci nevyvíjajú. “Ide o ojedinelé prejavy, ale u špičkových policajtov by sa objavovať nemali. Vyvoláva to zbytočné animozity na obidvoch stranách a brzdí spoločné úsilie pri vyšetrovaní a postihu páchateľov,” uvádza sa v správe.
V tejto súvislosti ÚŠP poukazuje aj na nerovnomernú odbornú zdatnosť vyšetrovateľov a ich fluktuáciu medzi jednotlivými policajnými zložkami. Medzi pochybenia v činnosti policajtov, ktorí vykonávali vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie, podľa ÚŠP patria nevyhodnocovanie obrazových, zvukových, resp. obrazovo-zvukových záznamov priebežne, opätovné vznesenie obvinenia tým istým osobám napriek tomu, že nebol vykonaný žiadny úkon trestného konania po zrušení uznesenia prokurátorom, neprimeraná dĺžka trestného konania v skutkovo a právne jednoduchých trestných veciach, ako aj nedôvodné predloženie podnetu na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby.
“Najmä pri vyšetrovaní rozsiahlej ekonomickej trestnej činnosti k neprimeranej dĺžke prípravného konania značnou mierou prispeli časté zmeny vyšetrovateľov činných v konkrétnych trestných veciach a absentujúce odborné vedomosti a skúsenosti najmä služobne mladších vyšetrovateľov. Dôsledkom dlhotrvajúceho vyšetrovania je znížená kvalita dokazovania, a tým menšia pravdepodobnosť úspešného postavenia páchateľov pred Špecializovaný trestný súd,” tvrdí špeciálna prokuratúra.
Orgány činné v trestnom konaní narážajú podľa Kováčika aj na problém včasnosti vypracovania posudkov Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru. “K náprave nedochádza, pričom zaťaženosť niektorých znalcov a komplikovanosť niektorých prípadov zapríčinili oneskorené vypracovanie znaleckých posudkov. Je nepochybné, že postup vo vyšetrovaní často závisí práve od obsahu a záverov znaleckého skúmania,” dodal Kováčik.
Prokurátori ÚŠP vykonávajú dozor predovšetkým vo veciach, v ktorých konajú policajti Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry a Úradu inšpekčnej služby a kontroly ministerstva vnútra. “Okrem klasických spôsobov dozoru prokurátora sa osvedčilo okamžité zasielanie zápisníc o výsluchu obvinených a dôležitých svedkov prokurátorovi, aby získal okamžitú informáciu o stave konania vo veci a prípadne mohol zasiahnuť do procesu dokazovania,” píše sa v správe.