Môj profil 
Predplatné
„Skrze Boha a skrze vaše modlitby som sa ako pri voľnom páde cítila nežne ochraňovaná,“ napísala Kayla. Píše, že dosiahla stav vedomia, v ktorom „v doslovnom zmysle slova samu seba odovzdala Stvoriteľovi, pretože – celkom doslova – nikto iný tu nebol“.
„Naučila som sa, že dokonca aj vo väzení môže byť človek slobodný. Som za to vďačná,“ opísala Kayla svoje pocity. Okrem toho „som sa naučila, že v každej situácii je niečo dobré, niekedy to len musíme hľadať“.
Ďalej uvádza, že sa modlí každý deň, aby jej rodina cítila blízkosť Boha a že dúfa, že vznikol zväzok lásky a vzájomnej podpory. „Chýbate mi tak veľmi, akoby toto vynútené oddelenie trvalo už desaťročie.“ Píše, že má veľa času premýšľať, čo pri svojom návrate ako prvé urobí a aké bude napríklad prvé stretnutie na letisku. „Mám veľa času na premýšľanie,“ opakuje mladá žena, „až vo vašej neprítomnosti som si konečne po 25 rokoch uvedomila vaše miesto v mojom živote“.
Súčasne priznáva, že svoje riadky môže písať vždy iba po malých častiach, pretože „už len myšlienka na vás ma ponára do potokov sĺz“. Dodáva, že v zajatí sa k nej správajú dobre – s najväčšou úctou a priateľskosťou – a dokonca pribrala.
Potom prosí svoju rodinu: „Zostaňte trpezliví, odovzdajte svoju bolesť Bohu. Viem, že by ste chceli, aby som zostala silná. Presne to robím. Preto sa o mňa nestrachujte, modlite sa – ako aj ja – a keď to Boh bude chcieť, čoskoro sa uvidíme.“
zg
.JPG)
.jpg)
