Môj profil 
Predplatné
Získať pri nástupe do nového zamestnania zmluvu na dobu neurčitú bolo kedysi štandardom. V súčasnosti sa z takéhoto kontraktu môžu zamestnanci tešiť skôr výnimočne. Už dlhšiu dobu je takpovediac trendom podpisovať pracovnú zmluvu na dobu určitú, spravidla na obdobie jedného roka. Analytici Poštovej banky pripomínajú, že druhou skupinou dočasných zamestnancov sú tí, ktorých zmluva je viazaná na splnenie istej úlohy, projektu alebo aj tí, ktorí sú zamestnaní na zástup. Na Slovensku takto v druhom kvartáli tohto roka pracovala desatina všetkých zamestnancov vo veku od 20 do 64 rokov. Na to, z akého dôvodu sú takto zamestnaní, aké sú ich bližšie charakteristiky a tiež na to, aká je situácia v Európe sa pozrieme v nasledujúcom texte. Vychádza to z údajov Eurostatu.
Na Slovensku bolo v druhom štvrťroku 218 tis. zamestnancov vo veku od 20 do 64 rokov zamestnaných dočasne, teda spomenutých 10,7 %. V EÚ ako takej je to len o niečo viac, a to 13,5 %. Najvyšší podiel takto zamestnaných nájdeme hneď za hranicami našej krajiny, v susednom Poľsku, kde takto pracujú 3 z 10 Poliakov. Na opačnom konci rebríčka sú len necelé 2 % Rumunov. Pracovať takouto formou je u nás dobre známe obom pohlaviam. V rámci dočasne zamestnaných by sme totiž našli 50,2 % mužov, a teda len nepatrne menej žien. Práve ženy často vytvárajú potrebu nájsť nového zamestnanca na zástup, a to v prípadoch, že odchádzajú na materskú, resp. rodičovskú dovolenku.
Spravidla len máloktorým Slovákom sa ale dočasná práca pozdáva. Zamestnávatelia považujú takúto formu zamestnania za flexibilnú, umožňuje im totiž pružnejšie reagovať na zmeny na trhu práce. Zamestnanci si však so sebou zvyčajne nesú neistotu spojenú s tým, či si v relatívne krátkom čase nebudú musieť hľadať ďalšie pracovné miesto. Sú ale aj takí, ktorí o prácu na dobu neurčitú nemajú záujem.
Vlani túto skupinu reprezentovala viac ako desatina [11,1 %] všetkých dočasne zamestnaných Slovákov vo veku od 20 do 64 rokov. Len nepatrný podiel tvorili tí, ktorí boli ešte študentmi alebo účastníkmi tréningu/kurzu. Až takmer deviati z desiatich dočasne zamestnaných našincov tak ale pracovalo kvôli tomu, že si nevedelo nájsť prácu na neobmedzenú dobu. Vyšší podiel dočasne zamestnaných z takéhoto dôvodu by sme našli už len na Cypre a v Rumunsku. Naopak, až takmer polovica Rakúšanov vlani o „trvalú“ prácu nemala záujem dobrovoľne.
Z jednotlivých odvetví, za ktoré boli údaje dostupné, pracoval v 2. kvartáli 2015 najväčší podiel [27,7 %] dočasných zamestnancov vo veku od 20 do 64 rokov vo verejnej správe a obrane a v povinnom sociálnom zabezpečení. Pätina bola zamestnaná v priemyselnej výrobe a viac ako desatina vo veľkoobchode a maloobchode. Niet sa ale čomu čudovať, keďže tieto odvetvia patria k našim najväčším zamestnávateľom. Pri uzatváraní zmluvy na dobu určitú sa často stretávame s obdobím jedného roka.
A potvrdzujú to aj štatistiky. Až 9 z 10 slovenských dočasných zamestnancov vo veku od 20 do 64 rokov malo pracovnú zmluvu uzatvorenú na obdobie maximálne dvanástich mesiacov. Takíto zamestnanci majú prevahu aj vo všetkých európskych krajinách. Výnimkou sa zdajú byť len Holanďania, Dáni, Íri a Angličania. Pri týchto národnostiach sú ale údaje skreslené kvôli veľkému počtu tých, ktorí dĺžku trvania pracovnej zmluvy nešpecifikovali.
„Na Slovensku majú až 7 z 10 dočasných zamestnancov ukončené stredoškolské vzdelanie, čo je najviac v rámci EÚ. V Británii z pohľadu dočasných zamestnancov dominujú vysokoškolsky vzdelaní /52,6 %/ a v Portugalsku naopak, dočasní zamestnanci so základným vzdelaním /41,3 %/, uzatvára svoj komentár analytický tím Poštovej banky.
.JPG)
.jpg)
