Môj profil 
Predplatné
Washington 19. januára (TASR) – Hlavné mesto Spojených štátov sa aj počas dnešného dňa pripravovalo na inauguráciu amerického prezidenta Baracka Obamu a jeho uvedenie do úradu na druhé volebné obdobie.
Obama zloží prísahu na druhé a posledné štvorročné obdobie až dva razy – najprv bude v nedeľu malá ceremónia v Bielom dome. Podľa americkej ústavy sa totiž funkčné obdobie prezidentov začína 20. januára.
V súlade s tradíciou sa však tieto oslavy nekonajú v nedeľu, preto bude slávnostná inaugurácia v pondelok (21. januára). Odhaduje sa, že k budove Kapitolu príde 500.000 až 700.000 ľudí. Oslavy však budú len malou prestávkou v zložitej realite vládnutia, mieni tlačová agentúra DPA.
Prezidentská prísaha je "zlatým klincom" dňa, naplneného oslavami, sprievodmi a večernými bálmi. Divákov ale bude určite menej ako v roku 2009, keď až 1,8 milióna Američanov chcelo byť pri prísahe prvého černošského prezidenta USA.
Prezidenti sú celkovo menej populárni vo svojom druhom volebnom období, avšak Obama začína mandát s väčšou podporou, než mal priemerne v prvom období.
Inštitút Gallup uviedol, že Obamova podpora teraz dosahuje 56 percent, kým jeho priemerná podpora v prvom volebnom období bola 49 percent.
Strata politického kapitálu v druhom volebnom období je pre Obamu "reálnym nebezpečenstvom", tvrdí Gallup. Väčšina z tohto nebezpečenstva je ale Obamovi známa, vrátane konfrontačného tónu republikánov, ktorí kontrolujú Snemovňu reprezentantov.
Hoci demokrati majú väčšinu v Senáte, Obama čelí množstvu takých istých problémov, ako boli tie, čo brzdili jeho úsilie v posledných rokoch.
V Kongrese sa síce podarilo vyhnúť úsporným opatreniam, známym ako "fiškálny útes", lenže väčšina bolestivých krokov sa iba odložila. No Obama si pri schvaľovaní tejto legislatívy pripísal víťazstvo, najmä čo sa týka zdaňovania bohatších Američanov.
Republikáni budú pravdepodobne robiť problémy aj pri navršovaní dlhového stropu, ktorý sa musí zvýšiť do polovice februára, aby bolo možné financovať ročný deficit.
Obama, ktorý je demokratom, tiež sľúbil upraviť americké zákony o zbraniach po tom, ako došlo k masakre na základnej škole v Newtowne. No republikáni budú možno stáť pri silnej zbraňovej loby.
Okrem toho staronový šéf Bieleho domu signalizoval, že imigračná reforma bude kľúčovou časťou jeho agendy. Vyjadril silné presvedčenie, že ešte začiatkom druhého volebného obdobia sa podarí dosiahnuť nadstranícku dohodu.
Obamova agenda je plná vnútropolitických a ekonomických otázok, preto pre mnohých Američanov môže zahraničná politika vyzerať len ako doplnkový problém.
Novembrové voľby v USA boli o vnútornej politike a dá sa predpokladať, že do veľkej miery bude vnútorná politika dominovať aj počas druhého volebného obdobia, domnieva sa harvardská profesorka Elaine Kamarcková.
Na "medzinárodnom fronte" bude však Obama tiež čeliť mnohým problémom – eurokríza ohrozuje svetovú ekonomiku, Irán má jadrové ambície, konflikt v Sýrii neutícha, v Afganistane sa plánuje odchod bojových jednotiek.
V zahraničnej politike USA nie sú pravdepodobné veľké zmeny, uviedla DPA. Obama nominoval senátora Johna Kerryho na post ministra zahraničných vecí. Ministrom obrany sa má stať bývalý senátor Chuck Hagel. Obaja muži sú považovaní za politikov, ktorí nepreferujú použitie vojenskej sily. Nominácie ešte musí schváliť Senát.
Väčšina Američanov sa však sústreďuje na vnútorné problémy krajiny. Z povolebného prieskumu inštitútu Gallup vyplynulo, že až 95 percent Američanov si myslí, že hlavnou Obamovou agendou by malo byť zlepšenie ekonomiky a zvýšenie počtu pracovných príležitostí. Aj samotný Obama označil pracovné miesta a rast ekonomiky za svoje priority.
.JPG)
.jpg)
