Washington 22. novembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Wikimedia)
Spojené štáty americké presunuli strategické bombardéry B-52H Stratofortress na Blízky východ. Takéto informácie publikovalo Centrálne velenie USA (CENTCOM)
„Posádky B-52H Stratofortress amerického vojenského letectva pridelené k 5. bombardovaciemu krídlu na vojenskej leteckej základni Minot v štáte Severná Dakota vykonali 21. novembra za krátky čas ďaleký let na Blízky východ, a to za účelom zdržania a agresie a uistenia partnerov a spojencov USA o podpore,“ stojí v danom vyhlásení.
Reklama
Ďalej uvádzajú, že naposledy bol americký bombardér dlhého doletu prítomný na Blízkom východe na začiatku tohto roka.
Na začiatku týždňa úradujúci minister obrany USA Christopher Miller vyhlásil, že početný stav amerického kontingentu v Afganistane bude do 15. januára znížený z 4,5 na 2,5 tisíc ľudí.
Cieľ Irán?
Americký prezident Donald Trump mal vo štvrtok 12. novembra rokovať so svojimi poradcami o možnosti „podniknúť v najbližších týždňoch opatrenia“ proti hlavnému jadrovému objektu v Iráne. Informovala o tom publikácia New York Times s odvolaním sa na bývalých i súčasných amerických činiteľov.
Podľa publikácie viceprezident Mike Pence, minister zahraničia Mike Pompeo, úradujúci minister obrany Christopher Miller a vedúci zboru náčelníkov štábu Ozbrojených síl USA generál Mark Milley odradili prezidenta od vojenského útoku a varovali ho, že takýto krok by v posledných týždňoch jeho prezidentovania mohol viesť k rozsiahlemu konfliktu .
Ako uvádza NYT, akákoľvek forma, či už ide o kybernetický alebo raketový útok, by takmer určite bola namierená proti iránskemu jadrovému objektu v Natanze.
„Potom, čo Pompeo i generál Milley popísali možné riziká vojenskej eskalácie, odchádzali muži zo stretnutia s presvedčením, že o raketovom útoku na iránskom území sa už neuvažuje,“ píšu noviny s odvolaním na úradníkov Trumpovej administratívy.
Reklama
Vzťahy medzi USA a Iránom
Vzťahy medzi USA a Iránom sa vyostrili na začiatku tohto roka, kedy Spojené štáty v Bagdade vykonali operáciu s cieľom zlikvidovať iránskeho veliteľa špeciálnych síl Kuds Kásema Solejmániho a zástupca hlavy Al Hašd aš Saab Abu Mahdiho al-Muhandisa, ktorých považovali vo Washingtone za organizátorov útoku na americkú ambasádu v Bagdade 31. decembra 2019. Irán v reakcii na to zaútočil na americké základne v Iraku.
V máji 2018 vystúpili USA jednostranne zo spoločného komplexného akčného plánu pre iránsky jadrový program a obnovili tvrdé sankcie proti Teheránu.
Bagdad označil americký útok za porušenie podmienok prítomnosti amerických vojakov v Iraku a začal prípravu mechanizmu ich stiahnutia. NATO pozastavilo svoju výcvikovú misiu v krajine.
Spomeňme tiež americké prezidentské voľby, ktoré sa konali 3. novembra. Podľa údajov v médiách v nich zvíťazil demokrat Joe Biden, ktorý sa už vyhlásil za víťaza. Pogratulovali mu lídri mnohých štátov. Úradujúci prezident Donald Trump zatiaľ neuznal porážku a jeho advokáti podávajú žaloby na súdoch rôznych štátov s požiadavkou zastavenia sčítania hlasov a vyšetrenie predpokladaných porušení.