USA odmietli prijať ruskú koncepciu bezpečnosti v Perzskom zálive

Bratislava 21. októbra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Dan Rosenbaum/British Royal Navy)

Stála zástupkyňa USA pri OSN Kelly Kraftová vyhlásila, že nesúhlasí s koncepciou kolektívnej bezpečnosti v Perzskom zálive, ktorú navrhuje Rusko, uvádza agentúra Sputnik

“Pane (ruský minister zahraničia Sergej – pozn. red.) Lavrov, vážim si pozornosť, ktorú dnes Rusko venovalo téme bezpečnosti v Perzskom zálive, ale pri všetkej úcte nesúhlasím s riešením, ktoré ste navrhli. Medzinárodné spoločenstvo nepotrebuje ďalší mechanizmus na zaistenie bezpečnosti v Perzskom zálive,” povedala Kraftová.

Reklama

Podľa jej názoru je hlavným faktorom ohrozujúcim bezpečnosť regiónu iránsky pokračujúci jadrový program a v súvislosti s tým vyzvala Bezpečnostnú radu OSN, aby islamskú republiku “stíhala”, a zdôraznila, že BR OSN má k tomu “všetky nástroje”.

Koncepcia bezpečnosti v Perzskom zálive

Ruské ministerstvo zahraničia predstavilo koncepciu kolektívnej bezpečnosti v zóne Perzského zálivu 23. júla minulého roka.

Medzi opatrenia navrhované Moskvou patrilo posilnenie dialógu medzi ministerstvami obrany a odborníkmi, koordinácia letov vojenských lietadiel, prijímanie pozorovateľov, neutajovanie informácií o získavaní zbraní, odmietnutie rozmiestnenia vojenských skupín tretích krajín v Perzskom zálive a obmedzenie zahraničnej vojenskej prítomnosti v regióne.

Oficiálne Moskva navyše oznámila návrh na vytvorenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v zóne Perzského zálivu, ktorá by ako pozorovateľa zahŕňala Moskvu, Washington, Peking, Dellí, krajiny EÚ a ďalších neregionálnych hráčov.

Odstúpenie Iránu od záväzkov

V roku 2015 Veľká Británia, Nemecko, Čína, Rusko, USA, Francúzsko a Irán oznámili dosiahnutie tzv. Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA). Dohoda stanovila zrušenie protiíránských sankcií výmenou za obmedzenie jadrového programu krajiny. 8. mája 2018 Spojené štáty jednostranne opustili dohodu a uvalili voči Teheránu sankcie v oblasti vývozu ropy. Podľa Iránu ostatní účastníci, najmä európske štáty, plne neplnili svoje záväzky v hospodárskej časti dohody a v tomto ohľade Irán začal postupné pozastavenie svojich záväzkov v rámci JCPOA.

Teherán prvýkrát odstúpil od radu jadrových obmedzení 8. mája 2019, a to v súvislosti s výročím odstúpenia od jadrovej dohody USA. Išlo o obmedzenie ohľadom zásob obohateného uránu a ťažkej vody.

Neskôr v Teheráne uviedli, že začali ďalšiu fázu odstúpenia od záväzkov a budú obohacovať urán do úrovne potrebnej pre vlastné účely.

Tretia fáza sa začala 6. septembra, keď Irán oznámil, že začal pracovať s centrifúgami a nebude obmedzovať svoj jadrový výskum podmienkami dohody. Po štvrtýkrát o odstúpení od záväzkov informoval Irán 6. novembra, kedy začali používať pre obohacovanie uránu centrifúgy v zariadení v Komme, zatiaľ čo dohoda naznačuje, že jediným komplexom pre tieto účely má byť komplex v Natanze.

Dňa 5. januára Irán oznámil, že odstupuje od posledného kľúčového obmedzenia v jadrovej dohode ohľadne počtu centrifúg na obohacovanie uránu.

Zvýšené napätie

Na tomto mieste tiež pripomeňme, že napätie medzi USA a Iránom vyvolal tiež v apríli známa roztŕžka, keď dňa 15. apríla došlo v Perzskom zálive k incidentu s americkými vojnovými loďami. Centrálne veliteľstvo amerického námorníctva oznámilo, že motorové člny Iránskych revolučných gárd vykonali v Perzskom zálive nebezpečné manévre v blízkosti amerických vojnových lodí. K jednej z amerických lodí sa údajne dostali do vzdialenosti 45 metrov a k ďalšej dokonca 10 metrov. Asi o hodinu posádka iránskych člnov odpovedala na rádiové výzvy amerických lodí a odplávala.

Podľa velenia námorných síl Iránskych revolučných gárd však to bola americká strana, ktorá je zodpovedná za provokačné a nebezpečné manévre. Americkú verziu gardy označili za bájku v hollywoodskom štýle a sľúbili “rozhodnú odpoveď” na akúkoľvek chybu zo strany Spojených štátov.