Desaťtisíce demonštrantov, ktorí podporujú Palestínu a sú proti vojenským operáciám Izraela v Gaze, pochodovali v sobotu centrom Washingtonu v rámci demonštrácie, ktorá bola podľa organizátorov najväčšou svojho druhu v USA od začiatku tohto kola konfliktu začiatkom októbra, informovali médiá.

Protestujúci niesli transparenty s heslami ako “Na palestínskych životoch záleží”, “Nechajte Gazu žiť” a “Ich krv je na vašich rukách”. Protestujúci skandovali: “Biden, Biden, nemôžeš sa skryť, obviňujeme ťa z genocídy.” Vláda USA naďalej odmietala požiadavky, aby sa pridala k výzvam na všeobecné prímerie, informovali médiá.

Pred protestom Washington mierne upravil svoj tón. Americký prezident Joe Biden po tom, ako jeho predvolebný prejav v stredu večer prerušil protestujúci, ktorý žiadal prímerie, povedal, že podľa neho by mala byť vo vojne medzi Izraelom a Hamasom humanitárna “prestávka”. “Myslím si, že potrebujeme prestávku,” povedal Biden, informovala vo štvrtok agentúra AP.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken počas svojej poslednej návštevy Jordánska potvrdil postoj Washingtonu, ktorý vyzýva na “humanitárne pauzy” v Gaze s cieľom ochrániť civilistov a umožniť odchod cudzincov, informovala v sobotu televízia Aljazeera.

Na začiatku tohto kola konfliktu USA úplne podporovali Izrael, aby uplatnil svoje “právo na sebaobranu”, ale po tom, čo boli zabité tisíce palestínskych civilistov a zasiahnutý bol dokonca aj personál OSN, novinári, nemocnice a utečenecké tábory, bol Washington nútený prispôsobiť sa, aby reagoval na tlak medzinárodného spoločenstva a amerických voličov a zabránil arabským krajinám, ako je Jordánsko a Egypt, spojiť sa s Iránom a Tureckom, povedal v nedeľu pre Global Times Sun Degang, riaditeľ Centra pre blízkovýchodné štúdie na Fudanskej univerzite.

Podľa najnovších sobotňajších údajov o počte obetí izraelského bombardovania v pásme Gazy zahynulo najmenej 9 500 ľudí, z toho viac ako polovica žien a detí, oznámil v sobotu mediálny úrad vlády v pásme Gazy, informovali médiá.

Viac ako 40 percent mŕtvych v Gaze po takmer štyroch týždňoch vojny tvorili deti, uviedla OSN, pričom hlásených je 3 900 detských obetí a ďalších 1 250 je nezvestných a pravdepodobne pochovaných pod bombardovanými budovami, informoval Guardian.

“Od 7. októbra zahynulo v dôsledku izraelskej agresie v pásme Gazy 9 500 ľudí vrátane 3 900 detí a 2 509 žien,” povedal na tlačovej konferencii Salama Marouf, vedúci mediálnej kancelárie v Gaze.

Hoci počet obetí v Gaze každým dňom prudko stúpa, úprava zo strany USA je motivovaná požiadavkou zachovať si globálnu hegemóniu a Bidenova administratíva vojenskú a hospodársku pomoc Izraelu nezastaví. Nezmení sa ani jej prísľub ochrany Izraela, čo sú podľa analytikov kľúčové podmienky na to, aby Izrael pokračoval vo svojej operácii v Gaze a ignoroval medzinárodný tlak.

Ma Siaolin, docent a dekan Inštitútu pre štúdium Stredomoria na Univerzite medzinárodných štúdií v Če-ťiangu, v nedeľu pre Global Times uviedol, že “humanitárne pauzy”, ktoré nedávno spomínali Biden a Blinken, sú termínom, ktorým USA nahrádzajú “prímerie” alebo “humanitárne prímerie”, teda pozíciu medzi podporou Izraela, aby pokračoval vo vojne v Gaze, a reakciou na medzinárodné výzvy na zastavenie paľby. USA nechcú byť izolované medzinárodným spoločenstvom spolu s Izraelom, dodal Ma.

Čínski analytici uviedli, že najúprimnejším a najúčinnejším spôsobom, ako dosiahnuť účinné a udržateľné prímerie a zastaviť hrozné krviprelievanie v Gaze, je nechať Bezpečnostnú radu OSN prijať rezolúciu vyzývajúcu na prímerie, a nie jednostranne sa postaviť za Izrael a obhajovať izraelské zabíjanie palestínskych civilistov v Gaze.

Bohužiaľ, USA to nechcú. Podľa denníka Times of Israel arabskí lídri, ktorí odsúdili narastajúci počet obetí na životoch civilistov v konflikte, v sobotu naliehali na okamžité prímerie, ale Blinken varoval, že “takýto krok by bol kontraproduktívny a mohol by povzbudiť ďalšie násilie zo strany teroristickej skupiny”, čím mal na mysli Hamas.

Riešenie USA je nespoľahlivé

Blinken v nedeľu neohlásene navštívil okupovaný Západný breh Jordánu a stretol sa s prezidentom Palestínskej samosprávy Mahmúdom Abbásom počas svojej druhej návštevy regiónu od vypuknutia posledného kola konfliktu, informovala agentúra Reuters.

Podľa Abbásovho hovorcu Abbás počas stretnutia Blinkenovi povedal, že “musí dôjsť k okamžitému zastaveniu vojny v Gaze”, čím sa pridal k rastúcemu chóru arabských lídrov zdôrazňujúcich potrebu prímeria, informovala v nedeľu Al-Džazíra s tým, že ich stretnutie trvalo necelú hodinu. Na konci stretnutia sa žiadna zo strán nevyjadrila.

Podľa sobotňajších informácií denníka Times of Israel Blinken začiatkom tohto týždňa na vypočutí v Kongrese povedal: “V určitom okamihu by malo najväčší zmysel, keby efektívna a revitalizovaná palestínska samospráva prevzala správu a napokon aj zodpovednosť za bezpečnosť Gazy.” Blinken bude o tejto myšlienke diskutovať s Abbásom.

Ramalláh však tvrdí, že nemá záujem o návrat do Gazy, pokiaľ to nebude súčasťou diplomatickej iniciatívy, ktorá zjednotí enklávu so Západným brehom Jordánu a obnoví mierový proces s Izraelom, čo je myšlienka, ktorú by podporila Bidenova administratíva, ale ktorá má len malú podporu súčasnej izraelskej vlády, uviedli izraelské médiá.

Čínski analytici uviedli, že diplomatické úsilie USA pravdepodobne nebude účinné, pokiaľ ide o zastavenie obetí, a tiež nepresvedčí arabské krajiny vrátane Palestínskej samosprávy, pretože “pauza” nie je “prímerie” a USA aj Izrael uprednostňujú “odstránenie Hamasu” pred zabránením zabíjania civilistov.

USA a Izrael chcú tiež odlíšiť Hamas od Palestíny tým, že konflikt nazývajú “vojnou Izraela a Hamasu”, ale tento prístup nebude fungovať, najmä preto, že Gaza je tiež súčasťou okupovaného územia Palestíny a Hamas je súčasťou vojenskej sily celej Palestíny, povedal Ma a poznamenal, že Gaza patrí palestínskemu ľudu z Gazy aj Západného brehu Jordánu a teraz, keď je takmer 10 000 Palestínčanov mŕtvych, nejde len o vojnu medzi Izraelom a Hamasom, ale o ďalšie kolo palestínsko-izraelského konfliktu.

S týmto neúprimným postojom a nerealistickým prístupom nemá riešenie palestínsko-izraelského konfliktu zo strany USA šancu na úspech, poznamenali odborníci.

Vplyv na voľby v USA v roku 2024

Denník Guardian uviedol, že náznaky rozkolu medzi tradičnými proizraelskými stúpencami Demokratickej strany a mladšími voličmi vrátane arabských Američanov v otázke izraelsko-palestínskeho konfliktu sa prejavili v prejave Nihada Awada, národného riaditeľa Rady pre americko-islamské vzťahy.

“Jazyk, ktorému prezident Biden a jeho strana rozumejú, je jazykom hlasov… a naše posolstvo znie: Awad vymenoval štáty, v ktorých by sa budúcoročné prezidentské voľby mohli obrátiť. “Žiadne hlasy v Michigane, žiadne hlasy v Arizone, žiadne hlasy v Georgii, žiadne hlasy v Nevade, žiadne hlasy vo Wisconsine, žiadne hlasy v Pensylvánii.”

Hoci zlé riešenie palestínsko-izraelského konfliktu spôsobilo pokles Bidenovho ratingu, je otázne, do akej miery to ovplyvní budúcoročné prezidentské voľby, povedal v nedeľu pre Global Times Lü Xiang, výskumný pracovník Čínskej akadémie spoločenských vied.

Progresívne sily, ľavičiari a moslimskí voliči budú na Bidena nahnevaní, ale vzhľadom na to, že Donald Trump a jeho stúpenci sú v podpore Izraela oveľa extrémnejší, nechať Trumpa vyhrať absolútne neposlúži ich požiadavke vyzývať USA na pomoc Palestíne. Preto sa Biden momentálne protestmi veľmi nezaoberá, pretože verí, že nakoniec budú hlasovať za neho, povedal Lü.

Do novembra budúceho roka, keď pôjdu voliči k urnám, zostáva ešte rok a vojna v Gaze nemusí trvať tak dlho, takže vplyv môže byť obmedzený, uviedli analytici. Niektorí analytici sa však tiež domnievajú, že ak sa niektorí Bidenovi priaznivci rozhodnú nevoliť, môže to ovplyvniť situáciu v niektorých rozhodujúcich štátoch.