Bratislava 27. januára 2022 (HSP/Foto:screenshot)
Ministerstvo zdravotníctva musí riešiť chaotickú situáciu ohľadom povinnosti a kompetencií v predpisované liekov na základe zmätočnej novely Zákona o lieku, ktorú navrhli traja poslanci a členovia zdravotníckeho výboru z hnutia OĽaNO a schválili vládni poslanci
Na nedokonalosť novely upozornila i prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti p. Doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., FESC. Pripomína nelogické úhrady za ambulantné monitorovanie TK (tzv. tlakový holter), praktický lekár dostane za vyšetrenie (nad rámec kapitačnej platby) 16,4 eur a špecialista- kardiológ len 8.38 eur. Dôvod nie je jasný.
Ak pacienta s vysokým tlakom vyšetrí kardiológ, navrhne liečbu a následne predpíše recept (pri prvotnom vyšetrení nemôže napísať opakovaný recept ale len recept na 1 mesiac) – pochopiteľne očakáva aká bude reakcia na liečbu, ktorú bude veľmi pravdepodobne potrebné modifikovať a pochopiteľne a logicky sa spolieha že na ďalšej liečbe a sledovaní pacienta sa bude podieľať aj všeobecný lekár (ktorý za daného pacienta poberá finančnú kapitáciu).
Podľa novely zákona o lieku sa však pacient od praktického lekára dozvie, že lieky, ktoré indikoval špecialista, mu predpisovať nebude a má ísť za lekárom, čo mu ich predpísal. Tým pádom sa pacienta v menežovaní tak bežného ochorenia ako je vysoký tlak „zbavuje“ a pacient sa stáva už len pacientom kardiológa, internistu či geriatra.
Podobné paradoxné situácie môžu nastať i pri obyčajnom ekg vyšetrení, ktoré vykoná v rámci preventívnej prehliadky praktický lekár- ak bude mať podozrenie na patologické ekg, pacienta pošle znova za špecialistom, ten zopakuje ekg a nebodaj mu zmeria tlak a predpíše úplne bežné lieky na hypertenziu (vysoký tlak) tak pri ďalšej kontrole u praktického lekára sa pacient dozvie, že lieky mu nepredpíše a má ísť za špecialistom, ktorý mu ich prvotne predpísal. A kvôli receptu na bežné nezávažné ochorenie sa tak musí znova vybrať za špecialistom. Dobre vieme že špecialistov máme na Slovensku málo, na Slovensku je približne 120 kardiológov, ktorí sa venujú len práci v ambulancii. Časť kardiológom pracuje i v nemocniciach, kde však robia i pri lôžku pacienta alebo pri rôznych diagnostických či liečebných výkonoch.
Člen výboru pre zdravotníctvo MUDr. Miroslav Urban z hnutia Republika k novele zákona dodáva:
Zamestnávať kardiológov a ostatných špecialistov predpisovaním receptov bez súčinnosti s praktickým lekármi ako i sledovanie pacientov s nezávažnými diagnózami nakoniec povedie k ešte horšej dostupnosti odbornej zdravotnej starostlivosti.
Pre špecialistu nie je problém pacienta vyšetriť a ak zhodnotí stav pacienta ako nezávažný „vráti“ ho do starostlivosti praktického lekára, eventuálne mu odporučí kontrolu o polroka či rok. Špecialista bude mať obavy pacientovi predpísať akýkoľvek liek, lebo predpisom akejkoľvek liečby preberá úplnú zodpovednosť za liečbu pacienta 365 dní v roku a praktický lekár sa pacienta de facto „zbaví“. Doposiaľ bolo celkom bežné že špecialista predpísal istú liečbu s doporučením jej ďalšej úpravy praktickým lekárom podľa klinického stavu pacienta (zvýšenie dávky lieku, event. i úprava, pridanie inej liečby), po novom už prakticky lekár nebude zasahovať do liečby, keďže nebude chcieť napísať liek od špecialistu. Nehovorím o extra drahej, indikačne obmedzenej či inak špecifickej liečbe, hovorím o absolútne bežných liekoch v hodnote pár eur. Uvedená novela prispeje k tom, že podobne ako praktickí lekári tak i špecialisti sa budú „zbavovať“ pacientov s menej závažnými ochoreniami, môže ísť napríklad o pacientov, ktorých by si sledovali v dlhších časových intervaloch z istých medicínskych dôvodov. Môže sa stať že špecialista po vyšetrení pacienta povedzme s vysokým krvným tlakom žiadny liek nenapíše a pacienta odošle späť k praktickému lekárovi so všeobecnom formuláciou- „liečba a manažment pacienta s vysokým tlakom cestou praktického lekára podľa posledných odporúčaní odborných spoločností“. Kto na túto novelu doplatí? Ako vždy pacient.
Keď už vládni poslanci schvaľujú jednohlasne svoje legislatívne návrhy je určite namieste aby ich pred prijatím vždy prekonzultovali s odbornou verejnosťou, zvlášť ak sa zákony dotýkajú tak citlivej a zanedbávanej oblasti našej spoločnosti ako je zdravotná starostlivosť.
Ján Malič