Johannesburg 30. januára 2015 (TASR/HSP)
Eugena de Kocka v roku 1996 odsúdili na vyše 200 rokov väzenia
Úrady juhoafrickej republiky (JAR) rozhodli o podmienečnom prepustení neslávne známeho zabijaka z obdobia apartheidu Eugena de Kocka. Informovala o tom dnes juhoafrická vláda s tým, že čas ani miesto jeho prepustenia nebude zverejnené.
Tohto bývalého policajného dôstojníka v roku 1996 odsúdili na vyše 200 rokov väzenia ako veliteľa protipovstaleckého komanda, ktoré vraždilo aktivistov proti apartheidu. Za mrežami strávil viac ako dve desaťročia, uviedla agentúra AP.
Inému prominentnému odsúdencovi z čias apartheidu, pravicovému politikovi Clivovi Derbymu-Lewisovi podmienečné prepustenie, o ktoré žiadal zo zdravotných dôvodov, zamietli. Derby-Lewis si odpykáva doživotný trest za zosnovanie vraždy protirasistického komunistického politika Chrisa Haniho z roku 1993.
“V záujme budovania národa a národného zmierenia som sa rozhodol podmienečne prepustiť pána de Kocka,” uviedol minister spravodlivosti JAR Michael Masutha. Zdôraznil tiež, že de Kock svoje zločiny oľutoval a pomáhal pri objasňovaní osudov nezvestných aktivistov.
Eugene de Kock (66) je jedným z najznámejších odsúdených zločincov z obdobia uplatňovania rasistickej politiky apartheidu v JAR (1948-1994). Velil špeciálnej protipovstaleckej jednotke juhoafrickej polície s označením C1, ktorá v 80. a začiatkom 90. rokov unášala, mučila a zavraždila desiatky bojovníkov proti apartheidu, vrátane členov Afrického národného Kongresu.
Zatkli ho krátko po páde aparheidu v roku 1994. Po zadržaní spolupracoval pri odhaľovaní zločinov C1 a tvrdil, že komando pôsobilo so súhlasom popredných predstaviteľov rasistického režimu. V roku 1996 ho usvedčili v 89 bodoch obžaloby a odsúdili dva doživotné tresty plus 212 rokov väzenia.
O podmienečné prepustenie bývalý plukovník de Kock požiadal už vlani, ale vtedy to minister odmietol s argumentom, že celú záležitosť treba prekonzultovať s rodinami obetí. Počas výkonu väzenského trestu de Kock kontaktoval príbuzných zavraždených aktivistov a požiadal ich o odpustenie.
ml