V súvislosti s 30. výročím Nežnej revolúcie v Novembri ’89 prinášame unikátne fotografie a výberovú chronológiu významných udalostí v bývalom Československu počas dvoch týždňov od násilného zásahu proti demonštrantom v piatok 17. novembra až po vymenovanie novej vlády Ladislava Adamca v nedeľu 3. decembra.

17. novembra, piatok

V Prahe sa konala pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva pôvodne povolená demonštrácia študentov vysokých škôl, ktorá sme zmenila na protestný pochod centrom Prahy. Brutálny zásah proti demonštrantom a nepotvrdená správa o smrti jedného z účastníkov – študenta Martina Šmída – odštartovali ďalšie protesty. Po zásahu polície a špeciálnych jednotiek na Národní třídě bolo zranených do 600 ľudí. Ešte v ten večer sa správy o udalosti šírili medzi študentmi a hercami.

18. novembra, sobota

Ráno sa Michael Kocáb a Michal Horáček, ako zástupcovia iniciatívy Most, dostavili do bytu československého premiéra Ladislava Adamca, aby sa pokúsili sprostredkovať rokovania medzi oficiálnymi činiteľmi a občianskymi aktivistami. Českí študenti avizovali začiatok týždenného štrajku. Žiadali tiež vytvorenie komisie, ktorá by vyšetrila okolnosti zásahu na piatkovej demonštrácii. Objavila sa aj myšlienka generálneho štrajku, ktorý by sa konal 27. novembra. Väčšina pražských divadiel večer nehrala, namiesto predstavení prebiehali v ich priestoroch diskusie.

19. novembra, nedeľa

V Bratislave v Umeleckej besede vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). Ešte počas dňa sa viacerí umelci stretli v byte výtvarníka Miroslava Cipára, následne výtvarník Rudolf Sikora inicioval stretnutie v Umeleckej besede slovenskej. Vo večerných hodinách ohlásil Martin Huba na javisku vstup hercov do štrajku. Takisto v Prahe v Činohernom klube vzniklo Občianske fórum (OF).

20. novembra, pondelok

Študenti vysokých škôl oficiálne vstúpili do štrajku. Protest proti policajnému zásahu 17. novembra predniesli piati poslucháči Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FFUK) v Bratislave. V Umeleckej besede sa konalo ďalšie zhromaždenie VPN, Ján Budaj bol poverený vedením jej koordinačného výboru. Štrajkovali aj študenti českých vysokých škôl. Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Miloš Jakeš povolal do Prahy oddiely tzv. ľudových milícií.

21. novembra, utorok

Niektorí členovia KSČ vo “Vyhlásení radových komunistov” žiadali, aby sa ich strana vzdala svojho “protiprávneho a iba násilím udržiavaného vedúceho postavenia v spoločnosti”. Text vyhlásenia prečítal spisovateľ Ľubomír Feldek na stretnutí VPN v Umeleckej besede. Premiér Československej socialistickej republiky (ČSSR) Ladislav Adamec rokoval so zástupcami občianskych hnutí, s Václavom Havlom sa stretnúť odmietol. V Prahe na Václavskom námestí sa konala prvá veľká organizovaná demonštrácia, ktorú uvádzal kňaz Václav Malý. Armáda a ľudové milície sa pripravovali na možný zásah.

22. novembra, streda

Počas dňa občania demonštrovali pred budovou Justičného paláca, kde bol väznený Ján Čarnogurský ako posledný člen Bratislavskej päťky. Poobede zažila Bratislava prvý veľký míting organizovaný VPN. Zhromaždenie na Námestí SNP, na ktorom sa zúčastnilo okolo 60.000 ľudí, moderovali Ján Budaj a Milan Kňažko. Občania žiadali vyšetrenie zásahu 17. 11. 1989 v Prahe, odstúpenie politikov spätých so stalinizmom, prehodnotenie postoja k roku 1968, rehabilitáciu nespravodlivo prenasledovaných osôb, reformu volebného systému a vstup VPN do médií.

23. novembra, štvrtok

Pred približne 100.000 ľuďmi na bratislavskom Námestí SNP vystúpil na mítingu Alexander Dubček. Prehovorili aj zástupcovia armády. Účastníci zhromaždenia niesli transparenty s názvami podnikov, ktoré zastupovali, čím dávali najavo svoju podporu študentom, hercom, VPN resp. OF. Šéfa pražských komunistov Miroslava Štěpána vypískali robotníci na pôde podniku ČKD. Na Václavskom námestí v Prahe sa konalo dovtedy najpočetnejšie zhromaždenie, prišlo asi 300.000 ľudí.

24. novembra, piatok

Vo večerných hodinách odstúpil generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš a spolu s ním celé predsedníctvo. Na Jakešovo miesto bol zvolený Karel Urbánek. Slovenská televízia odvysielala Štúdio Dialóg, v ktorom prvý raz verejne vystúpili aj predstavitelia študentov a Verejnosti proti násiliu vrátane Jána Budaja a Milana Kňažka. Témou diskusie bol generálny štrajk pripravovaný na pondelok 27. novembra. Otvorene zaznela požiadavka zbaviť KSČ vedúcej úlohy a dospieť k demokratickému systému. V Prahe na Václavskom námestí vystúpil za búrlivých ovácií pred 300-tisícovým davom Alexander Dubček.

25. novembra, sobota

Prezident ČSSR Gustáv Husák nariadil, aby bolo zastavené trestné stíhanie proti niektorým disidentom. Predstavitelia študentov a VPN vydali programové vyhlásenie s 12 bodmi, v ktorých žiadali zrušiť vedúcu úlohu KSČ, zaručiť slobodu podnikania, zhromažďovania, pohybu a ďalšie občianske práva a slobody, odideologizovanie školstva a kultúry, nestrannosť súdov a prokuratúry, zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva a tiež odluka cirkvi od štátu. V Prahe na Letnej sa konala manifestácia, na ktorej sa zúčastnil rekordný počet 800.000 ľudí. Zhromaždenie vysielala v priamom prenose televízia. Večer vystúpil v televízii nový generálny tajomník ÚV KSČ Karel Urbánek.

26. novembra, nedeľa

Prvý raz sa stretli zástupcovia vlády s predstaviteľmi OF, ktorých viedol Václav Havel. Dohodli sa, že premiér Ladislav Adamec prehovorí na poobedňajšej demonštrácii na Letnej. Dav ho vypískal vo chvíli, keď sa vyslovil proti generálnemu štrajku. Na mimoriadnom zasadnutí Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS) sa vzdali členstva v tomto orgáne normalizační politici Viliam Šalgovič, Elena Litvajová a Gejza Šlapka. ÚV KSS podporil vypustenie ústavného článku 4 o vedúcej úlohe KSČ – ešte skôr, než to odhlasoval federálny parlament.

27. novembra, pondelok

V Československu sa konal dvojhodinový generálny štrajk na podporu požiadaviek študentov, OF a VPN. Podľa Ústavu pre výskum verejnej mienky sa na ňom zúčastnilo asi 75 percent občanov. Mottom štrajku bolo: “Koniec vlády jednej strany.” Ľudia v zasnežených uliciach vytvárali živé reťaze, diskutovali, niesli transparenty s názvami podnikov a inštitúcií, ktorými sa hlásili k štrajku, alebo heslami. V nepretržitých prevádzkach sa k štrajku pripojili symbolicky. Ministerstvo kultúry oznámilo, že sa s okamžitou platnosťou sprístupňujú dovtedy verejne nedostupné filmy aj knihy.

28. novembra, utorok

V Prahe sa na spoločnom rokovaní zišli predstavitelia OF, VPN, zástupcovia Národného frontu ČSSR a premiér Ladislav Adamec. Za obe hnutia predniesol požiadavky Václav Havel. Občianske hnutia žiadali demisiu vlády, zrušenie článkov ústavy, ktoré zakotvovali vedúcu úlohu KSČ a odstúpenie prezidenta. Havel vyslovil dôveru Adamcovi, ktorý mal zostaviť novú vládu do 3. decembra.

29. novembra, streda

Komunistická strana definitívne stratila mocenský monopol. Federálne zhromaždenie (FZ, federálny parlament) schválilo zmeny v Ústave ČSSR – vypustenie článkov 4, 6 a 16, ktoré definovali vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti a marxizmus-leninizmus ako oficiálnu štátnu ideológiu. Večer sa na pôde Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave konalo stretnutie umelcov, študentov, predstaviteľov VPN a OF. Hosťami boli Václav Havel, Ivan Havel, Marta Kubišová a ďalší umelci a predstavitelia VPN i OF.

30. novembra, štvrtok

Na Slovensku prišlo k prvej personálnej zmene na poste predsedu Slovenskej národnej rady. Na post odvolaného Viliama Šalgoviča nastúpil člen KSS Rudolf Schuster. Federálna vláda nariadila odstrániť tzv. železnú oponu na hraniciach s Rakúskom. Občania mali mať možnosť slobodne a bez zložitých formalít cestovať cez hranice od 4. decembra. Prvý raz sa zišla parlamentná komisia na vyšetrenie udalostí zo 17. novembra. Úrady povolili návrat spevákovi Karlovi Krylovi do vlasti.

1. decembra, piatok

V Bratislave sa konal ďalší míting na Námestí SNP. Vystúpila na ňom aj matka Danky Košanovej, ktorú sovietski vojaci zastrelili v auguste 1968.

2. decembra, sobota

VPN vydala vyhlásenie, v ktorom žiadala zmeniť kádrovú politiku a zrušiť systém nomenklatúr – teda uprednostňovanie komunistov v podnikoch – dosiahnuť nezávislosť súdov či odpolitizovať armádu a bezpečnosť. Rovnako požadovala politickú pluralitu a slobodné voľby.

3. decembra, nedeľa

Prezident Gustáv Husák vymenoval novú federálnu vládu premiéra Ladislava Adamca. Jej zloženie však vyvolalo ďalšie protesty študentov i predstaviteľov OF a VPN. Okrem premiéra mala vláda 20 členov, z čoho 15 bolo komunistov, traja nestraníci a po jednom členovi tvorili zástupcovia Československej strany lidovej a Československej strany socialistickej – teda strán, ktoré formálne existovali aj počas komunistického režimu. Občania žiadali novú vládu, a tiež odstúpenie Husáka z funkcie prezidenta. Nová Adamcova vláda označila 21. august 1968 za porušenie noriem vzťahov medzi suverénnymi štátmi. Navrhla začať rokovania so Sovietmi o odsune ich vojsk. Zrušila tiež povinnú výučbu marxizmu-leninizmu.