Putinovo ultimátum

Washington, Moskva 10. októbra 2016 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-RIA Novosti, Alexei Nikolsky, Presidential Press Service)

Niet pochýb, že prezident Putin nielen pozastavil zmluvy s USA, ale súčasne si nechal otvorené dvere. Tieto otvorené dvere však naplnil podmienkami, ktoré sa pri dôkladnom štúdiu rovnajú výzve a ultimátu

Pri porovnaní diania vo svete, v Európe a niektorých štátoch EÚ, ako ho opisujú západné masovokomunikačné médiá, so zmenami správania predovšetkým občanov mladého a stredného veku, ktoré môžem pozorovať ako na Západe, tak aj na Východe, s tým málo čo viem, sa mi ponúka otázka: nie je možné, že si ľudia želajú zmenu aj za cenu zničenia, pretože si neuvedomujú, že nevedia nič o tom, čo príde po zničení? Konflikt medzi USA a Ruskom sa totiž dostáva na úroveň, na ktorej sa môže stať pre vodcov oboch atómových veľmocí nekontrolovateľným.

Čo sa týka Sýrie, dohody o prímerí, spolupráci USA s Ruskom a pod. Nie je nič nové čo napísať. Všetci rozumní vedia, že USA uzatvárajú zmluvy, následne ich porušujú alebo rušia, aby onedlho opäť uzavreli nové. Vyhlásenie o odstúpení Washingtonu od spolupráce s Ruskom, a posledná reakcia Ruska, vrátane pozastavenia zmluvy o spracovaní plutónia, o spolupráci v atómovom a energetickom sektore s USA, zákaz predaja raketových motorov RD-180 a ďalšie, dokazujú nutnosť začať vidieť svet inak.

Niet pochýb, že prezident Putin nielen pozastavil zmluvy s USA, ale súčasne si nechal otvorené dvere. Otvor dverí ale naplnil podmienkami, ktoré sa pri dôkladnom štúdiu rovnajú výzve a ultimátu, podobnému tomu, s ktorým sa USA stretli pred 155 rokmi. V roku 1861 dostali USA ultimátum od Veľkej Británie, ktoré sa ale podstatne odlišuje od súčasného ultimáta prezidenta Putina. V 1861 išlo o prípad s loďou RMS Trent. Kapitán svojvoľne narušil medzinárodné námorné právo počas občianskej vojny v USA, arestoval občanov na neutrálnej pôde britskej lode. Ultimátum Veľkej Británie neznamenalo poníženie alebo urážku USA. Napriek tomu USA splnili podmienky ultimáta len čiastočne. Podmienky návratu Ruska k zmluvám predstavujú podľa môjho ale prvé historické poníženie USA s pravdepodobne ďalekosiahlymi následkami. Prvé reakcie z US Departmentu: tragédia. Prečo?

Putin dnes nevyžaduje žiadne ospravedlnenie, žiadne vysvetlenie alebo prepustenie ruských občanov z amerických väzníc. Úplne jasne ale požaduje zrušenie všetkých sankcií vo vzťahu k Rusku, kompenzáciu nielen za sankcie proti Rusku, ale aj za proti-sankcie Ruska, zrušenie zákona Magnitského, podstatné zníženie vojenskej prítomnosti USA vo východnej Európe, zrieknutie sa konfrontačnej politiky s Moskvou a ďalšie.

Inými slovami: 1) Putin požaduje kapituláciu USA v prvom komplexnom boji súčasnej tzv. hybridnej vojny, aby som použil názov, na ktorý si verejnosť zvyká. 2) Putin ukazuje svetu, predovšetkým EÚ, že s USA je možné hovoriť ešte tvrdšie, než oni sami hovoria s druhými, vrátane asymetrických spojencov, priateľov a sluhov. 3) Putin ukazuje, že sa blíži červená čiara urážania jeho osoby a ruského ľudu, pri ktorej prekročení sa medveď stavia na zadné a ukazuje svoju veľkosť a silu. Pripomínam, že v prírode v takej situácii slabší ujde. Preto nedochádza k boju so silnejším medveďom. K ultimátu a praktickému poníženie USA došlo po nasledujúcich dvoch vyhláseniach USA: 1) hovorca US Departmentu si dovolil vyhlásiť, že Rusko môže začať s odvozom vriec plných tiel svojich vojakov zo Sýrie, a že sa môžu uskutočniť teroristické útoky v ruských mestách. 2) Pentagon sa krátko po vyhlásení hovorcu US Departmentu nechal počuť, že je pripravený uskutočniť preventívny jadrový útok na Rusko.

Rusi vedia už dlho z dokumentov a ďalších prameňov, že USA sa nie prvýkrát neformálne vyhrážali Rusku jadrovou vojnou. Preto zaujal prezident Putin tvrdú pozíciu a dal jasne vedieť, že neustúpi. Kerry – Lavrov a doba diplomatických stretnutí a rokovaní končí, nastupuje doba konania ministrov obrany a bezpečnostných zložiek. Pre mnohých to bude znamenať, že začať vidieť svet inak, sa im len ťažko podarí. Zaspali dobu.

Toho sú si vedomí aj jastraby vo Washingtone, ktorí si nie sú istí víťazstvom Hillary Clinton. Preto zvyšujú napätie a riziko na všetkých možných frontoch a smeroch v nádeji, že Rusko predsa len ustúpi. Bohužiaľ sa napätie a riziko stávajú samo rozvíjajúcimi a preto aj nekontrolovateľnými ako pre Biely dom, tak aj Pentagon. Západné masová médiá nezodpovedne mlčia. Dostali sa do pasce čistého a vypočítavého pokrytectva, a verejnosť nie je vládami pripravovaná na hodinu X. Asi aj preto, že verejnosť si želá zmenu systému aj za cenu zničenia a nezodpovednosť a ľahostajnosť vodcov dosiahla patologickú úroveň. V tejto situácii sa prezident Putin rozhodol k asymetrickej odpovedi.

1) nezačal hroziť USA jadrovou ani inou vojnou, ale použil tvrdý politicko – ekonomický úderu. Ten sa môže v prípade ignorovania ultimáta transformovať do rozbušky hospodárskeho a finančného systému USA. Nie je čas ani miesto popísať podrobnejšie proces transformácie asymetrického konania.

2) Počas najbližších dní sa uskutoční v Rusku občianske cvičenie približne 40 miliónov Rusov, vrátane previerky objektov, infraštruktúry a informovania obyvateľov Ruska o hodine X. Profesionálni pozorovatelia a pozorní čitatelia si môžu už dnes zložiť lego-obrázok, ktorý jasne dokazuje stratu prestíže USA na medzinárodnej aréne a ničenie samých seba svojimi zbraňami.

Obrázok ponúka lacnú lekciu Paradoxu demokracie: 1) ničí sa sama, a súčasne, 2) sa chráni nedemokratickými prostriedkami.

Preto sa nedá vylúčiť, že sa mladší než ja dožijú doby, kedy časť americkej elity bude sedieť v Haagu alebo inde a čakať roky na rozsudok, podobne ako je tomu v Guantánamo. USA sa dostali do slepej uličky, v ktorej sa im ponúkajú tri zásadné možnosti: 1) začať atómovú vojnu a tým realizovať svoje hrozby, potreby alebo želania, 2) zmieriť sa s novou rolou vo svete a začať sa správať adekvátne, 3) rola USA bude vylučovať možnosť aktívnej spolupráce s jedným z centier tvoriaceho sa mnoho-polárneho sveta. Skutočnosti a historická pravda americkej politiky a politikov, dovoľujú si predstaviť, že je dostatok pomätených ľudí v elite USA, ktorí si nie sú schopní priznať kvalitu zmien a vzťahov vo svete a risknú vojnu.

V každom prípade sa budú USA musieť rozhodnúť, tak alebo inak. Inak, tiež znamená pre USA potenciálnu stratu svojich asymetrických spojencov, priateľov a sluhov, ktorí sa preukázateľne odlišujú trpezlivosťou od Ruska a prezidenta Putina, ktorí sa dlhé roky snažia stať suverénnymi štátmi a pôjdu tam, kde sa blýska na lepšie časy. Pre mladých politológov a analytikov je ultimátum Putina lekcia v strategickom myslení a príprave k zmenám. V boji proti veľmoci musíš byť schopný reagovať na každú jej výzvu. K boju musíš mať konsolidované hospodárstvo, armádu, spoločnosť a administráciu, a čas pre posilnenie svalov. Putin je na tejto ceste. Medveď stojí, rukavica leží, nikto ju neberie. EÚ a štáty pod vedením USA nemajú preto momentálne šancu na konečné víťazstvo v boji s Ruskom