Ukrajinský priemysel zvažuje barter, pre mobilizáciu stráca ľudí

Kyjev 9. marca 2015 (TASR/HSP-Sergei Chuzavkov)

Situácia je zúfalá. Niektoré spoločnosti zvažujú výmenný obchod

Navzdory snahe Ukrajiny o integráciu do Európy mnohé tamojšie podniky sa nevedia zbaviť praktík z čias Sovietskeho zväzu, i keď čelia veľmi modernej ekonomickej kríze. Informovala o tom agentúra AP.

Ukrajina chce zlepšiť kontakty medzi svojím ťažkým priemyslom a európskymi trhmi, čo by napomohlo ekonomickému zotaveniu. Problémy však pretrvávajú. Obchod s európskymi krajinami stagnuje a ropné štáty v strednej Ázii odstrašuje neistota z konfliktu na východe Ukrajiny.

Lokálna ekonomika je v troskách, keďže kvalifikovaní pracovníci odchádzajú na front, inflácia stúpa a získať úver je prakticky nemožné. Hrivna v priebehu 12 mesiacoch stratila voči doláru takmer tri štvrtiny hodnoty a v dôsledku toho mnohé podniky musia kupovať suroviny za vysoké ceny. Situácia je natoľko zúfalá, že niektoré spoločnosti zvažujú výmenný obchod.

Väčšina ťažkého priemyslu sa nachádza práve na vojnou skúšanom východe krajiny a historicky chudobnejší západ a stred sa musia snažiť dostať Ukrajinu z ekonomickej krízy. Príkladom je strojná fabrika Boľševik západne od Kyjeva, ktorá je významným zamestnávateľom už od cárskych čias. I keď väčšinu svojich produktov vyváža do USA a Európy, v dôsledku prepadu hrivny suroviny nakupuje drahšie a finančne je tak prakticky na nule.

Ďalšou významnou priemyselnou spoločnosťou je kovospracujúci podnik KRMZ neďaleko Kyjeva. Jeho riaditeľ Vladimir Bratusin poukazuje na nedostupnosť dolárov, preto zvažujú návrat k bartru, ktorý bol rozšírený najmä v 90. rokoch po rozpade Sovietskeho zväzu. Podľa neho však situácia nie je taká vážna, aby kompletne prešli na výmenný obchod. “Vyskúšali sme barter v 90. rokoch a malo to veľmi zlý vplyv na ekonomiku. Veľa závisí od toho, kto vám barter ponúkne,” dodal Bratusin.

Problémy spôsobuje aj mobilizácia a čím dlhšie konflikt na východe Ukrajiny potrvá, tým viac budú podniky prichádzať o skúsených ľudí. Navyše po vyhlásení mobilizácie tisíce mužov opustili krajinu, aby neboli nútení bojovať. Príkladom môže byť štátna zlatnícka továreň Lviv, ktorej 370 pracovníkov tvoria najmä ženy a starší muži. Dvaja zamestnanci už odišli na front a ďalších 25 čaká na výsledky lekárskej prehliadky, ktorá rozhodne o tom, či sú schopní bojovať.

ml