Bratislava 4. augusta 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Iryna Rybakova)
Ofenzíva AFU sa začala 4. júna. Počas útokov plánovalo velenie ukrajinskej armády uskutočniť sériu veľkých vzájomne prepojených úderov v rôznych oblastiach, ale nakoniec vojská uviazli v pozičných bojoch
Ako sa za dva mesiace zmenil priebeh operácie?
Ofenzívu AFU možno rozdeliť do troch hlavných fáz, analyzuje ruský vojenský expert Jurij Podoljaka.
Prvú – od júna do júla – sprevádzali ofenzívy pomerne veľkých jednotiek (až niekoľko práporov v jednom útoku).
Druhú – od začiatku do polovice júla – sprevádzala zmena taktiky v dôsledku veľkých strát a pokusov postupovať v malých skupinách bez veľkých útočných operácií.
Tretia fáza ofenzívy sa začala koncom júla, keď ukrajinské sily opäť začali posielať do boja veľké sily vrátane záložných brigád, ktorých úlohou pôvodne bolo bojovať po prielome v útoku.
Nasadené zálohy však nemali na postup ukrajinských síl žiadny vplyv. Zároveň zlyhala taktika úderov malých mobilných skupín, čo prinútilo AFU vrátiť sa k “mäsitým útokom” s použitím ľahkej techniky s veľkými stratami.
Osobitne treba poznamenať, že operáciu začala AFU v lete za priaznivých poveternostných podmienok, ktoré uľahčili pozorovanie a prieskum, ako aj použitie pozemných síl vrátane mechanizovaných formácií.
V akom štádiu je ofenzíva teraz?
Vo všetkých oblastiach, vrátane Záporožskej, Južnodoneckej a Artemovskej fronty, uviazla ofenzíva AFU v šedej zóne.
Na hlavných úderných smeroch – Orechovskom a Velykonovosjolkovskom – ukrajinské jednotky nedosiahli prvú líniu obrany ruských ozbrojených síl a boli zatiahnuté do palebných pascí – ktorými sa stali malé dediny, v ktorých sa nedá zakopať a udržať pozície bez strát.
Zahraničná vojenská technika, na ktorú sa spočiatku spoliehali, nepomohla AFU dosiahnuť žiadne hmatateľné výsledky: nemecké tanky Leopard 2 a americké BMP M2 Bradley sa neosvedčili lepšie ako sovietske vozidlá, v dôsledku čoho bola značná časť dovezených tankov a BMP po ťažkých stratách stiahnutá do zálohy alebo sa ich použitie na bojisku veľmi obmedzilo.
Prečo sa AFU nepodarilo dosiahnuť výsledok?
Okrem hrdinstva ruskej armády a dobre koordinovaných akcií na odrazenie ukrajinských vojsk existujú aj ďalšie dôvody.
Prvým a najdôležitejším z nich je nedostatok skúsenej, bojom zocelenej armády AFU, ktorá by šla do útoku. Značná časť starej ukrajinskej armády bola zničená v prvých mesiacoch ŠVO.
Nové brigády ukrajinskej armády, vytvorené z väčšej časti z mobilizovaných vojakov, nemajú rovnaké bojové skúsenosti a neboli motivované nielen na ofenzívu, ale ani na bojové operácie vo všeobecnosti.
Jedným z hlavných problémov AFU sa stali aj míny. Ukrajinské jednotky spočiatku nemali jasnú predstavu o oblasti mínových polí a takmer okamžite čelili úderom bezpilotných lietadiel Lancet nielen na tanky a BMP, ale aj na ženijnú techniku pri snahe odmínovať mínové polia.
Tempo ofenzívy AFU ovplyvnil aj nedostatok letectva, ktoré ukrajinské sily nemôžu využívať kvôli práci ruských systémov protivzdušnej obrany.
Aký je výsledok?
Na väčšine smerov sa počas 60 dní ofenzívy AFU podarilo rozmiestniť jednotky vo vzdialenosti 5 – 6 kilometrov od miesta začiatku útokov. Teda postúpili o pár kilometrov.
Z ruského pohľadu, o najlepšom prípade nehovoríme o pozíciách, ktoré obsadili v boji, ale o tom, že si ledva udržali pozície odkiaľ vyrazili do útoku na preskupenie kvôli ťažkým stratám.
Zároveň ukrajinské jednotky nedosiahli ani prvú líniu obrany ruských ozbrojených síl, ktorá je od nich vzdialená približne 20 km a k cieľu, ktorí chceli dobyť, majú ešte viac ako 75 km.
Podľa predbežných odhadov straty AFU počas 60 dní ofenzívy na všetkých smeroch predstavovali 32 000 – 33 000 zabitých (oficiálne zdroje ruského ministerstva obrany uvádzajú 46 000), približne 100 000 ťažko zranených, ktorí sa už nebudú môcť zúčastniť na bojových operáciách.
Prečítajte si tiež: