Kyjev/Záhreb 3. augusta 2023 (HSP/europeanconservative/Foto:Twitter)
Dohoda by bola “účinným príspevkom k potravinovej bezpečnosti sveta”, uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí, píše Tristan Vanheuckelom pre The European Conservative
Ukrajina a Chorvátsko uzavreli dohodu, ktorá umožní vývoz ukrajinského obilia z chorvátskych prístavov na Dunaji a v Jadranskom mori.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba o tom informoval na Twitteri v pondelok 31. júla po rokovaniach v Kyjeve so svojím chorvátskym partnerom Gordanom Grlićom-Radmanom.
As I welcomed my Croatian counterpart @GrlicRadman to Ukraine, we focused on food security, the Peace Formula, mine clearance, military assistance, and Ukraine’s EU and NATO accession. I’m grateful to Croatia for offering its Adriatic and Danube ports for Ukrainian grain exports. pic.twitter.com/J7ACKLTkd9
Reklama— Dmytro Kuleba (@DmytroKuleba) July 31, 2023
Zatiaľ čo hlavnou témou rokovania boli dodávky zbraní, čo Kuleba komentoval záhadne a “povedal len toľko, že existujú konkrétne dohody, ktoré sa čoskoro začnú realizovať”, ukrajinský minister vyzdvihol dohodu o preprave obilia a uviedol, že Ukrajina a Chorvátsko budú “pracovať na tom, aby sa vytvorili čo najefektívnejšie trasy do týchto prístavov a aby sa táto príležitosť čo najlepšie využila”.
Dohoda prichádza dva týždne po tom, ako Rusko pozastavilo svoju účasť na dohode o vývoze obilia do Čierneho mora, ktorú sprostredkovala OSN a ku ktorej sa vráti len v prípade splnenia podmienok Moskvy. Rusko už dlho požaduje zrušenie sankcií voči svojmu logistickému a finančnému sektoru, ktoré podľa neho priamo ohrozujú jeho vlastný vývoz obilia a hnojív.
Rusko týmto krokom pripravilo Ukrajinu, ktorá je popredným svetovým producentom, o kritické námorné trasy, cez ktoré môže počas prebiehajúcej vojny vyvážať svoje potraviny. “Každý príspevok k uvoľneniu vývozu, každé otvorené dvere sú skutočným, účinným príspevkom k potravinovej bezpečnosti sveta,” povedal Kuleba, keď vyjadril vďaku Chorvátsku za “jeho konštruktívnu pomoc”.
Po vypovedaní čiernomorskej dohody o obilí sa Ukrajina ocitla takmer úplne závislá od pozemných vývozných ciest na západ. Tým ešte viac zaťažila východné členské štáty EÚ, ktoré už aj tak zápasili so zaplavením svojich domácich trhov, čo vyvolalo veľký hnev ich poľnohospodárov, ktorí videli ohrozenie svojich príjmov.
Hoci existuje alternatívna trasa cez ukrajinské prístavy na Dunaji, Rusko po krachu dohody o obilí považovalo tamojšiu infraštruktúru za férovú hru a začalo sa na ňu zameriavať.
Následný nárast svetových cien obilia znepokojil vedúcich predstaviteľov krajín výrazne závislých od dovozu potravín, napríklad krajín afrického kontinentu.
Predseda Africkej únie Azali Assoumani vo svojom záverečnom prejave na samite Rusko – Afrika 28. júla v Petrohrade povedal, že ruský prezident Vladimir Putin “ukázal, že je pripravený pomôcť nám v oblasti dodávok obilia”, a že to je “dôležité, ale nemusí to úplne stačiť”. Musíme dosiahnuť prímerie.”
“Prezident Putin nám ukázal, že je pripravený viesť dialóg a nájsť riešenie,” dodal, pričom pokračoval, že “teraz musíme presvedčiť druhú stranu [Ukrajinu a jej západných podporovateľov]”.
Putin prítomným africkým lídrom povedal, že je to Kyjev, ktorý odmieta začať rokovania, pretože neberie do úvahy “nové skutočnosti” na mieste, ktorými sú ruské anexie štyroch ukrajinských regiónov (zahŕňajúcich významné etnické ruské komunity) po referendách z minulého septembra.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri viacerých príležitostiach odmietol myšlienku prímeria za podmienok Ruska, keďže podľa neho by Kyjev mal najprv získať späť svoje stratené územia.
Prečítajte si tiež
Ako Rusko obohralo Západ odstúpením od dohody o obilí
17.5°C
Utorok 
Štvrtok 
15.2°C
.jpg)
.JPG)
