Bratislava 30. júna 2023 (HSP/Foto: Pixabay/HSP)
Ak sa nad tým človek zamyslí, je celkom možné, že ten chaos, ktorý rástol s blížiacim sa termínom volieb nebol spontánny a samoučelný. Natoľko zamestnal hlavy slovenských politikov, že sa na niektoré otázky zahraničnej politiky zabudlo. Saturácia “dôležitými” témami možno mala zabrániť, aby sa stihli ošetriť témy, ktoré síce nie sú “chlebové”, ale majú závažné dôsledky
Upozornil na to dnes Juraj Draxler: “SR by mala pred samitom NATO a počas neho vetovať návrh na budúce členstvo Ukrajiny v NATO. Akýkoľvek konkrétny prísľub členstva v podstate garantuje, že konflikt bude pokračovať. Bohužiaľ, členské štáty teraz diskutujú presne o tom: ako 16. – 17- júla na samite vo Vilniuse Ukrajine ponúknuť členstvo “hneď po skončení konfliktu”. Stále treba dúfať, že v Európe preváži zdravý rozum a aj väčšie štáty budú tlačiť na to, aby sa, ak už, tak prijala len všeobecná deklarácia. Hocičo iné je návod na ďalšie vzájomné zabíjanie Ukrajincov a Rusov.” Prísľub prijatia Ukrajiny do NATO znamená zas len ignorovanie oprávnených bezpečnostných záujmov Ruska. NATO sa už dávno stalo pre Rusko nedôveryhodným partnerom a môže si za to samo. Podobným krokom by do extrému napätá situácia len ešte viac eskalovala. Náš parlament mohol vládu zaviazať, aby Slovensko k tomu neprispievalo.
Úplne sa však ignoruje iný aspekt, ktorý bol ešte pred niekoľkými mesiacmi argumentom médií. Dookola sa opakovalo, že každá krajina má právo rozhodnúť sa, ktorej organizácie sa stane členom, má právo riešiť svoju bezpečnosť podľa vlastnej vôle. “Všimnime si, že v týchto súvislostiach nikomu nezáleží na názore samotných Ukrajincov,” píše Draxler. “Nikto nespomenie ani len “o návrhu by mal ukrajinský národ rozhodnúť v referende”. Podobne, ako sa nikto Ukrajincov nepýtal, keď parlament konštituovaný po prevrate pred pár rokmi zmenil ukrajinskú ústavu tak, že tá už nepredpokladá neutrálny status krajiny.” O tom, ako prísľubom mieru Zelenský vyhral prezidentské voľby, sa v masmédiách nedočítate.
Predvolebné sľuby Zelenského a ich rozpor so súčasnou realitou spomína aj Draxler: “Navyše, všetky prieskumy verejnej mienky, keď ešte na Ukrajine existovali ako-tak nezávislé prieskumy, ukazovali, že Ukrajinci do NATO nechcú. (Ten jeden, po vypuknutí vojny, od vládou blízkej agentúry, že zrazu väčšina údajne chce do NATO, naozaj netreba považovať za smerodajný.) Toto je jeden z najodpornejších aspektov celej krvavej drámy. Ako západní politici či novinári stále opakujú, čo údajne chcú Ukrajinci. Pritom to, že tí chcú mier a dohodu s Ruskom vieme podľa prezidentských volieb, v ktorých presne to Zelenskyj sľuboval a na základe čoho bezprecedentne zvíťazil (a potom otočil). Odvtedy sa na názor ukrajinského národa nikto nepýta. To, čo Ukrajinci chcú, sa im namiesto toho úplne nepokryte a priamo predpisuje.”