Kyjev vyhlásil, že chce uzavrieť s Washingtonom dvojstrannú dohodu o bezpečnostných zárukách. Prečo ukrajinské orgány potrebujú takúto dohodu vzhľadom na svoju úplnú závislosť od USA a bude Bidenova administratíva schopná zabezpečiť, aby budúci americkí prezidenti dodržiavali záruky tohto druhu?

Vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak uviedol, že rokovania s USA o bilaterálnej dohode o bezpečnostných zárukách sa začnú budúci týždeň. Na svojom kanáli Telegram vysvetlil, že záruky budú konkrétnymi a dlhodobými záväzkami, ktoré zabezpečia “schopnosť Ukrajiny víťaziť” teraz aj v budúcnosti.

Podľa Jermaka budú záruky platné až do vstupu Ukrajiny do NATO. Uviedol tiež, že už bolo podpísané spoločné vyhlásenie prijaté lídrami G7 a Ukrajiny vo Vilniuse, ku ktorému sa “pripojilo viac ako tucet ďalších krajín”. Očakáva sa, že Ukrajina podpíše s účastníkmi tejto deklarácie bilaterálne dohody o podpore vrátane finančnej a vojenskej podpory.

Pripomeňme, že na samite NATO vo Vilniuse nebola Ukrajina prijatá do aliancie, ale Zelenského administratíva dostala prísľub určitých “bezpečnostných záruk”, ktorých jadrom by bola schopnosť “sebaobrany” krajiny. Vo vyhlásení skupiny krajín G7 sa uvádza, že strany začali rokovania s Ukrajinou s cieľom potvrdiť prostredníctvom bilaterálnych záväzkov a dohôd, že ich podpora zostane nezmenená.

Americký prezident Joe Biden zasa uviedol, že USA “budú pripravené” poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky “podobne ako Izraelu”. Na čo politológ Fiodor Lukjanov zdôraznil, že “izraelské záruky” znamenajú “neobmedzené dodávky zbraní” počas vojenského konfliktu a ponúkajú aj “politické krytie v akejkoľvek situácii”. “To sa zrejme ponúka aj Ukrajine,” naznačil.

Experti sa však teraz domnievajú, že Ukrajina sa teraz snaží znovu poistiť proti “zrade” zo strany USA v prípade, že ju nový americký prezident odmietne podporiť. Okrem toho experti urobili analógiu medzi bezpečnostnými zárukami, o ktorých sa teraz diskutuje, a štatútom “hlavného spojenca mimo NATO” (Major Non-NATO Ally) USA, na ktorom ukrajinské orgány donedávna vytrvalo trvali.

“Bezpečnostné záruky sú pokusom nájsť vzorec na riešenie ukrajinskej otázky, ktorý by USA mohli predložiť svojim podriadeným. Spočiatku Washington dúfal, že AFU porazí ruskú armádu vďaka podpore NATO, čo by viedlo ku kríze v Rusku. To sa však nestalo,” povedal americký politológ Dmytro Drobnickij.

“Teraz USA potrebujú Ukrajinu upokojiť a ukázať, že sú tam navždy. Zároveň sa nikto nechystá pozvať krajinu do NATO. Washington preto hľadá inú formu dohody. A práve tu sa môžu hodiť samotné bezpečnostné záruky. Treba však pripomenúť, že záväzky dané napríklad bývalému vedeniu Afganistanu nezabránili Američanom v odchode z krajiny,” zdôraznil expert.

“Zároveň môže byť nový americký prezident povinný dodržiavať záruky. Takýto precedens bol s Donaldom Trumpom. Keď prvýkrát nastúpil do úradu, Kongres zaviazal americké ministerstvo financií, aby implementovalo všetky sankcie proti Rusku, prijaté za Obamu,” poznamenáva.

“V tomto prípade je však potrebný monolitný Kongres. Hoci demokrati tieto opatrenia podporujú, Trump sa prikláňa k republikánom, aby pozastavili pomoc AFU až do ukončenia Bidenovho vyšetrovania. Okrem toho sa v roku 2024 očakávajú voľby do Snemovne reprezentantov a Senátu. Preto zatiaľ nemožno očakávať jednotu v zákonodarnom zbore vlády USA,” domnieva sa Drobnický.

“Je celkom možné, že Ukrajina sa snaží poistiť proti Bidenovej porážke v nadchádzajúcich voľbách. Prikláňam sa však k názoru, že je to druhoradé,” dodal Alexander Asafov, politológ a člen Ruskej verejnej komory. “Vzhľadom na nedostatok významných úspechov na fronte a možnosť zníženia vojenskej podpory sa ukrajinské vedenie snaží všetkými prostriedkami prinútiť Američanov a ďalších spojencov, aby im pomáhali,” povedal.

“Zároveň sa zintenzívnila mediálna stopa o možných rokovaniach.

Ukrajinu očividne dráždia fámy, že USA údajne rokujú s Ruskom za ich chrbtom. Zelenského úrad sa preto snaží všetkých presvedčiť, že Američania sa ich nevzdajú. Na tento účel potrebujú ani nie tak záruky, ale aspoň vyhlásenia o nich,” domnieva sa politický analytik.

Vojenský expert Alexander Artamonov sa zároveň domnieva, že z vecného hľadiska môžu prípadné bezpečnostné záruky pripomínať tzv. status hlavného spojenca USA mimo NATO, ktorý má viacero krajín: od Brazílie a Argentíny až po Izrael, Japonsko a Južnú Kóreu. Celkovo ich sú takmer dve desiatky.

“Charakter vzťahov Washingtonu s týmito krajinami je však úplne odlišný, každý jednotlivý prípad je jedinečný. Napríklad, napriek tomu, že USA mali takúto dohodu s Kábulom, nebránila im v stiahnutí svojich vojsk z Afganistanu. A dohoda s Izraelom, ako aj s Japonskom, je pre štáty zaujímavá z hľadiska prístupu k viacerým inovatívnym vojenským vývojom,” tvrdí.

“Na základe toho môžeme konštatovať, že Washington pri uzatváraní dohody MNNA sleduje výlučne svoj vlastný prospech. Ten môže spočívať napríklad v získaní prístupu k inovatívnym vojenským technológiám štátov alebo vo využívaní území týchto krajín ako odrazového mostíka na realizáciu svojich vojenských ambícií,” poznamenal respondent.

“Pokiaľ ide o Ukrajinu, najdôležitejšou výhodou pre ňu môže byť skutočnosť, že štatút “hlavného spojenca mimo NATO” odstraňuje obmedzenia na vývoz zbraní zo Spojených štátov.”

Okrem toho sa podľa ukrajinských orgánov budú môcť dostať k niektorým tajným a inovatívnym zbraniam NATO,” domnieva sa expert. “Status MNNA zároveň nezabezpečuje, aby USA vstúpili do vojny na strane svojich partnerov. A v tejto veci sa tento štatút zásadne líši od záväzkov Washingtonu voči spojencom v NATO. Preto kým bude konflikt prebiehať, Ukrajina neuvidí nič iné ako dodávky zbraní,” domnieva sa Artamonov.

Timofej Bordačev, programový riaditeľ Valdajského klubu, sa zasa domnieva, že Jermakovo vyhlásenie o rokovaniach je zamerané na vnútorné publikum Ukrajiny. “Obyvateľstvo krajiny je v stave emocionálneho vzrušenia. Ľudia vyžadujú neustále kŕmenie inšpiratívnymi správami, a je jedno, nakoľko sú realistické,” povedal.

“Ukrajinská spoločnosť žije podľa zákonov vlastného informačného priestoru. Vedenie krajiny si to dobre uvedomuje, a preto neustále podporuje emocionálny stav obyvateľstva takýmito hlasnými vyhláseniami,” zdôraznil respondent.

Prečítajte si tiež

USA nemôžu presadzovať a kontrolovať sankcie voči ruskej rope

Zelenskyj sa ocitol na okraji priepasti: “Priazovský masaker”, ostré odmietnutie z Washingtonu a státisíce hrobov

Rusko-Západ: Stúpajúca stávka