Ukončí Rakúsko emigrantskú krízu? Rakúšania dostali upokojujúcu tabletku a potom sa uvidí

Viedeň/Bratislava 22. januára 2016 (/HSP/Foto:TASR/AP-Christian Bruna)

Z európskych médií a z vyhlásenia rakúskej vlády sa dozvedáme, že v emigrantskej kríze Rakúsko zaviedlo hornú hranicu počtu azylantov a zavádza prísne kontroly na svojich južných hraniciach. K takémuto rozhodnutiu sa postupne pridávajú aj balkánske krajiny na tzv. Balkánskej ceste

Zástupca EÚ vo funkcii predsedu európskeho parlamentu Martin Schulz vyjadril svoje pochopenie pre rozhodnutie rakúskej vlády. Niekoľko mesiacov dozadu ale EÚ stavala Maďarsko na pranier za obranné opatrenia jeho vlády proti emigrantskej záplave a Schulz bol tiež jedným z kritikov.

V čom spočíva toto rozhodnutie rakúskej vlády a čo znamená v praxi? Krajina si stanovila, že do roku 2019 prijme max. 127 500 emigrantov a to degresívnym rozdelením tejto sumy na jednotlivé roky. No pri tomto počte sa nejedná o tú všade citovanú „Obergrenze“, teda hornú hranicu, ktorá je definovaná uvedeným číslom, ale o „Richtwert“, teda nezáväznú „smerodajnú hodnotu“.

Z tohto malého ale podstatného slovného významového rozdielu nám vyplýva, že to môže byť aj podstatne viac, ako tých 127 500. Pri terajšom dennom prílive azylantov bude tohoročná stanovená kvóta 37 500 prekročená za niekoľko týždňov. A čo potom? Ako mienia rakúski zodpovední zamedziť ďalšiemu náporu? Pošlú na hranice so Slovinskom armádu s právomocou použiť zbrane? Určite nie.

No a keďže výstavba hraničných zábran a pohraničnej ochrany podľa osvedčeného maďarského vzoru a nekompromisné vracanie nelegálnych emigrantov do vstupnej krajiny EÚ podľa Dublinskej dohody vláda odmieta, je výsledkom celého konania zase len nejaká upokojujúca tabletka pre znepokojených občanov Rakúska. Tohoto názoru je aj tajomník viedenskej odnože strany SPÖ Georg Niedermühlbichler a ďalší jeho kolegovia, ktorí nazývajú celú záležitosť Placebo, čiže bezúčinný liek.

No ani oznámenie zástupcov vlády o tom, že Rakušania budú naďalej púšťať do krajiny emigrantov, ktorí poputujú ďalej do Nemecka, je prinajmenšom zvláštne a slúžilo krajinám „balkánskej cesty“ ako vzorový príklad na ich zaobchádzanie s emigrantmi. Tieto krajiny teraz púšťajú ďalej všetkých utečencov, ktorí vyjadria svoju vôľu ísť do Rakúska alebo do Nemecka. A kam chodili doteraz? Skutočný kabaret.

Táto dymová clona tzv. „Obergrenze“ nezahalí fakt, že situácia sa nezmení a príliv azylantov bude naďalej pokračovať ako v minulom roku. O tom svedčia aj vnútorné rozpory vo vládnej strane SPÖ. Len niekoľko hodín po schválení tej špeciálnej „Obergrenze“ vypukli v strane vášnivé hádky medzi zástancami a protivníkmi takéhoto spôsobu riešenia krízy s azylantmi.

Z hore uvedeného je jasné, že na otázku či Rakúsko ukončí emigrantskú krízu, je žiaľ len jedna odpoveď: NIE

Najväčšiu zodpovednosť za tento vývoj a jeho pokračovanie nesie nemecká ješitná Merkelová, ktorá už len ako jediná v celej Európe naďalej tvrdohlavo riešenie krízy uzavretím hraníc odmieta.

Jej permanentné, nezmyselné a už silne otrepané požiadavky na prerozdeľovanie jej „hostí“ do iných štátov Európy neberie už nikto vážne. Je najvyšší čas, aby nemecký národ vyvodil konsekvencie z jej likvidácie štátu a Európy a poslal ju na dôchodok.

Vilibald Kičin