„Ukameňujte konečne Žilinku,a nezabudnite vrátiť svoje diplomy,“ odkazuje advokát Ribár kritikom paragrafu

Časť poslancov národnej rady je presvedčená, že generálny prokurátor Maroš Žilinka nadužíva paragraf 363 Trestného poriadku. Ten paragraf, ktorý vracia prípady orgánom činným v trestnom konaní a prikazuje im, aby vyšetrovali a rozhodovali v jednotlivých kauzách zákonne.

Okolo paragrafu 363 Trestného poriadku sa točila aj debata v parlamentnom pléne, keď Žilinka tento týždeň predniesol správu o Generálnej prokuratúre. Podľa Alojza Baránika, právneho experta SaS, si Žilinka uzurpuje „právo rozhodovať o vine a nevine v rozpore s ústavou“. Vyhlásil, že terajší generálny prokurátor sa „preklamal na svoju pozíciu“.

„Tí, čo za to nesú zodpovednosť nevedeli, aký zlý bude. S výnimkou tej časti koalície, ktorá ho tam úmyselne dosadila a vyhradila si aj všetky kľúčové posty, ktoré kontrolujú, či je Slovensko právnym štátom,“ povedal Baránik.

Na spory okolo paragrafu 363 Trestného poriadku, ale aj samotného Žilinku, ktorého časť koalície zavrhuje, hoci sa podieľala na jeho zvolení do funkcie, reagovali aj krajskí prokurátori. Vo vyhlásení, ktoré poslali do TASR, „považujú za absolútne nevhodné, aby sa politici, najmä poslanci NR SR, verejne v mediálnom priestore vyjadrovali dehonestujúcim a urážlivým spôsobom na adresu ústavného činiteľa generálneho prokurátora SR, z dôvodu nesúhlasu s jeho konaním a rozhodovaním”.

Šéf občianskeho združenia Za právny štát a demokraciu Martin Ribár vo verejnej výzve na sociálnej sieti píše:

„Generálny prokurátor/Generálna prokuratúra MUSÍ zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím, alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon – je to jej zákonná povinnosť,“ píše Ribár vo svojej na Facebooku a dodáva: „Postupom podľa §363 nikto nikoho neoslobodzuje – v každom kritizovanom rozhodnutí generálnej prokuratúry podľa §363 Trestného poriadku sa nachádza výrok o tom, že sa prikazuje OČTK teda polícii a prokuratúre o veci znova konať a rozhodnúť – avšak už zákonne.“

„Zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní postupom podľa §363 Trestného poriadku nie je RES IUDICATA – „prekážkou rozsúdenej veci“, a osobe, ktorej bolo týmto postupom zrušené obvinenie môže byť opätovne vznesené obvinenie a následne môže byť podaná aj obžaloba na súd a môže prísť k odsúdeniu tej osoby, ktorej bolo v minulosti zrušené obvinenie cez §363 Trestného poriadku,“ konštatuje advokát.

„Prosím všetkých super odborníkov na trestné právo a všetkých právnych expertov najmä z politického spektra, ASPOŇ si prečítajte Trestný poriadok – zák. č. 301/2005 Z.z. – §363 až §367 a aspoň JEDNO to rozhodnutie GP o 363. Ak aj potom budete tvrdiť tie vyššie uvedené veci, tí, ktorí máte právnické vzdelanie – vráťte svoje diplomy!“ dodáva Ribár na záver.

Poslanci Národnej rady ukončili prvý rokovací deň 51. schôdze (utorok, 23. novembra) práve diskusiou k návrhu na zmeny v paragrafe 363 Trestného zákona. Novelu predložil koaličný poslanec Alojz Baránik (SaS). Hlasovať o novele by mali v závere schôdze. Legislatívnou zmenou navrhuje obmedziť právomoc generálneho prokurátora zrušiť rozhodnutie podľa sporného paragrafu. Navrhnúť postup podľa tohto ustanovenia by podľa jeho návrhu mohli len poškodený a zúčastnená osoba, a to len v neprospech obvineného. Baránik skonštatoval, že GP si uzurpuje právo rozhodovať o vine a nevine v rozpore s ústavou. Namietal, že GP neposkytla riadnu štatistiku o využívaní sporného paragrafu, teda v akých prípadoch, trestných činoch a pri akých osobách s akými advokátmi sa využíva. Vyhlásil, že generálny prokurátor sa „preklamal na svoju pozíciu“. „Tí, čo za to nesú zodpovednosť nevedeli, aký zlý bude. S výnimkou tej časti koalície, ktorá ho tam úmyselne dosadila a vyhradila si aj všetky kľúčové posty, ktoré kontrolujú, či je Slovensko právnym štátom,“ dodal.

V súvislosti s sporným paragrafom adresoval Bránikovi otvorený dopis advokát Martin Ribár. „V októbri 2019 som bol obvinený a vzatý do väzby. Vo väzbe som strávil 565 dní. V rozpore so zákonom som bol obvinený z obzvlášť závažného zločinu, čo bol hlavný argument proti môjmu prepusteniu z väzby a stíhaniu na slobode. Dlhé mesiace som s obhajcom vznášal námietky, že došlo k porušeniu zákona, a nikdy som nemal byť obvinený z obzvlášť závažného zločinu, pretože moje obvinenie bolo „nadkvalifikované“ nesprávnou aplikáciou právnej teórie. Prehliadal to tak vyšetrovateľ NAKA, ktorý ma takto nezákonne obvinil – mjr. Mgr. Pavol Ďurka, jeho kolega pplk. Mgr. Ján Čurilla, dnes označovaní ako „naši chlapci“, ale prehliadali to aj viacerí prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, ktorí v zmysle ich zákonných povinností by mali vykonávať aj dozor nad zákonnosťou v prípravnom konaní, dlhodobo to prehliadali aj sudcovia Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu SR, ktorí rozhodovali o mojej väzbe,” začal svoj list Ribár.

„Z väzby na slobodu som sa dostal po viac ako 18-tich mesiacoch až po rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý vo svojom Náleze III. ÚS 33/2021 z 13.5.2021 skonštatoval nezákonnosť mojej väzby, „nadkvalifikáciu“ skutku a prikázal, aby som bol bezodkladne prepustený z väzby. Súčasný generálny prokurátor Dr. h. c. JUDr. Maroš Žilinka, PhD., sa napriek značnej mediálnej a politickej kritike opakovane vyjadril, že inštitút – Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku – využije vždy, keď budú na to splnené zákonné podmienky, teda ak dôjde k vydaniu nezákonného rozhodnutia prokurátorom a policajtom, alebo ak konaním, ktoré vydaniu takéhoto rozhodnutia predchádza, bol porušený zákon,” pokračoval a zároveň uviedol,  že aj on vo svojom konaní podal podnet v zmysle §363 Trestného poriadku – bývalý generálny prokurátor mu nevyhovel.

Ako však vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu SR, bývalý generálny prokurátor prehliadol viacero pochybení zákona v Ribárovom prípade. „Je teda postup súčasného generálneho prokurátora, ak zruší nezákonné rozhodnutie prokurátora či policajta, alebo ak nezákonne stíhanú osobu prepustí z väzby nesprávny? Je dôvodom na spochybňovanie takejto kompetencie a zákonnej právomoci generálneho prokurátora politický záujem? Alebo to, že takto rozhodol a prepustil z väzby politicky exponovanú osobu Vladimíra Pčolinského? To, že takto generálny prokurátor rozhodol aj v prípade iných – politicky a mediálne citlivých kauzách?” pýtal sa, pričom poukázal aj na Baránika: „Ste predsa ako advokát znalý práva a teda musíte vedieť, že generálny prokurátor (bez ohľadu na to, kto to je) je povinný nezákonné rozhodnutie zrušiť, nie je to o tom, koho sa to týka, ale len a len o tom, či došlo k porušeniu zákona. Ak by generálny prokurátor – a opakujem, bez ohľadu na to, kto ním je – nezrušil nezákonné rozhodnutie na základe podnetu alebo z úradnej povinnosti, tým by sa generálny prokurátor spreneveril zákonu a zneužil by svoju zákonnú právomoc,“ napísal. 

Denník Plus Jeden Deň uviedol, že Alojza Baránika kontaktoval, ten však na Ribárov list reagovať odmietol.