Európa 1. decembra 2015 (HSP/bloomberg/Foto:TASR/AP-Markus Schreiber)
Uhlie ako palivo pri výrobe elektrickej energie sa má postupne obmedzovať až úplne vyradiť. Vyžaduje si to však ešte mnoho rokov
Česká vláda uvoľnila na jeseň ekologické predpisy, na základe ktorých sa môže v krajine ešte ďalších 40 rokov ťažiť uhlie. Ekonomický web Bloomberg si ako príklad vyberá českú uhoľnú baňu Bílina, ktorá sa nachádza asi 100 km severne od Prahy, kde sa denne získava z hlbín zeme 2 700 ton hnedého uhlia. Naproti tomu vo východonemeckom Jänschwalde sa ťažba uhlia pomaly obmedzuje až celkom ukončí v roku 2019.
Na danom porovnaní chce Bloomberg ukázať, ako rozdielne pristupujú európske krajiny ku znižovaniu emisií skleníkových plynov. Na jednej strane stoja teda “uhoľné” štáty Česká republika, Poľsko, Bulharsko či Srbsko, ktoré sa nechcú vzdať uhlia z ekonomických dôvodov, a na druhej strane zasa “zelené” postupne zatvárajúce elektrárne na uhoľné palivo. Medzi ne vkladá akúsi pomyselnú hranicu “Coal curtain” – uhoľnú oponu, čo je asi dosť smelé konštatovanie.
Prvá krajina, ktorá verejne vyhlásila zatvorenie všetkých uhoľných elektrární (do roku 2025), sa stala Veľká Británia, viac pozri v tomto článku. No treba tiež uviesť, že neprejde na obnoviteľné zdroje energie, ale plánuje investovať do jadrových elektrární s pomocou čínskeho kapitálu.
Nemecko sa síce snaží využívať obnoviteľné zdroje energie, ako sú veterné turbíny a solárne panely, ale ešte vždy z jednej štvrtiny získava elektrickú energiu z hnedého uhlia. Zaviazalo sa uzavrieť posledný zo svojich ôsmich jadrových reaktorov do roku 2022, no s tým uhlím to bude trvať dlhšie.
Nová poľská premiérka Beata Szydłová sa pred odchodom na klimatický summit do Paríža vyjadrila následnými slovami iste nielen za poľskú stranu: “Samozrejme, že chceme chrániť klímu, ale len do tej miery, že to nebude bolieť poľské hospodárstvo.”
14.7°C
Štvrtok 
Piatok 
Sobota 
Nedeľa 
Sobota 
16.2°C
12.7°C
12.1°C
.jpg)
