Berlín 9. novembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)
Tusk vyzdvihol Merkelovou a konštatujúc, že pochopila, čo znamená solidarita
Za silnú vedúcu úlohu Nemecka na starom kontinente sa dnes večer vyslovil v Berlíne predseda Európskej rady Donald Tusk. Podľa jeho slov by sa táto úloha mala prejaviť hlavne v troch hlavných úlohách, zabezpečení vonkajších hraníc Európskej únie, boji proti radikálnemu populizmu a posilnení západného spoločenstva.
Budúcnosť Európy bude vo veľkej miere závisieť od postoja Nemecka k utečeneckej kríze, vyhlásil bývalý poľský premiér v službách EÚ počas vystúpenia v nemeckej metropole.
Podľa jeho názoru by sa preto Nemecko malo rozhodne a bez historických komplexov venovať vonkajším hraniciam únie.
Politik, ktorý sa v nedeľu večer stretol v Berlíne aj so spolkovou kancelárkou hostiteľskej krajiny Angelou Merkelovou, dnes vyzdvihol práve ju konštatujúc, že pochopila, čo znamená solidarita: “Obetovať časť vlastných záujmov pre spoločné blaho Európy. Alebo pre ľudí v núdzi, teda utečencov”, cituje Tuskove slová tlačová agentúra DPA odvolávajúc sa na jeho pripravený text vystúpenia.
Súčasne by Európa mala vo vlastnom záujme prejaviť solidaritu s Nemeckom, mienil rečník. “Od Nemcov bude vo veľkej miere závisieť, či Európa prežije ako kontinent slobody, vlády práva, rešpektu pred individualitou a kontinent bezpečnosti pre svojich občanov, ale prirodzene aj pre príslušníkov ďalších 27 národov.
Tuskovo vystúpenie bolo v poradí šiestym “európskym prejavom”, ktoré sa v nemeckej metropole prednášajú už od roku 2010, a to v deviaty novembrový deň – na výročie pádu Berlínskeho múra z roku 1989.
V Prahe budú v piatok rokovať o migrácii šéfovia diplomacií z viac ako 10 krajín
Praha bude v piatok 13. novembra dejiskom rokovania ministrov zahraničných vecí krajín Vyšehradskej štvorky, štátov západného Balkánu, Chorvátska, Slovinska a Británie, ktorého ústrednými témami bude migrácia a rozširovanie únie.
Na schôdzke sa zúčastní aj podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans, ktorý už vo štvrtok 12. novembra otvorí v českom hlavnom meste Prague European Summit, podujatie, na ktorom sa bude diskutovať o ďalšom smerovaní únie. Informácie priniesli dnes české elektronické médiá.
V Prahe rokujú o odporúčaniach vlády ČR pre diplomaciu českí veľvyslanci z krajín, ktoré čelia migračnej vlne.
Vedúci zastupiteľských úradov z krajín Blízkeho východu, severnej Afriky i starého kontinentu pricestovali do hlavného mesta ČR, aby poskytli aktuálne informácie o situácii v krajine ich pôsobenia a poradili sa o ďalšom postupe z hľadiska ČR.
Médiá o tom informovali s odvolaním sa na šéfa českej diplomacie Lubomíra Zaorálka, podľa ktorého požiadal o túto možnosť premiér Bohuslav Sobotka. Do Slovinska vyrazilo dnes 20 českých policajtov, ktorí sa tam budú spolupodieľať na ochrane hraníc Schengenu. V okolí miest Dobova a Obrežije by mali zostať päť týždňov. ČR má už 50 policajtov v Maďarsku, kde sa podieľajú na plnení podobných úloh.
Asselborn: Nemôžeme si dovoliť kritickú situáciu pred našimi bránami
Šéf luxemburskej diplomacie Jean Asselborn sa na margo situácie s migrantmi vyhlásil, že nemôžeme si dovoliť kritickú situáciu pred našimi bránami. “Ide o to kontrolovať (migračné) prúdy,” dodal.
Európska únia zvažuje vytvorenie nových centier v balkánskych štátoch, prostredníctvom ktorých by sa mal zvýšiť poriadok a zmenšiť chaos okolo migrantov na tzv. balkánskej trase. O sondovaní tejto možnosti sa hovorí podľa informácií tlačovej agentúry DPA v spoločnom vyhlásení, na ktorom sa dnes v Bruseli dohodli účastníci mimoriadneho zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti.
Eurokomisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopulos zdôraznil, že cieľom nie je uzatvárať migrantov, respektíve vytvárať pre nich väzenské zariadenia. Spomínané centrá by mali odbremeniť krajiny ako Grécko a Taliansko, do ktorých denne prichádza až do 10.000 ľudí.
Podľa Asselborna však EÚ mieni tvrdšie postupovať voči migrantom, ktorí sa odmietajú registrovať, respektíve spolupracovať. V ich prípade by členské štáty mohli siahnuť aj k donucovacím prostriedkom, respektíve využitiu zadržania ako poslednej možnosti.
Minister zahraničných vecí úradujúcej predsedníckej krajiny únie vyzval súčasne členské štáty k urýchlenej realizácii kontroverzne vnímaného prerozdelenia celkove 160.000 migrantov. “Na to potrebujeme pomoc od všetkých,” zdôraznil.