Turecké provládne noviny: Turecko dobyje Európu za tri dni

Ankara 8. augusta 2017 (HSP/PN/Foto:TASR/AP-Presidential Press Service/Pool via AP)

Turecký vodca Recep Tayyip Erdogan ohlásil novú fázu európskeho nepriateľstva. Kontinent opísal ako “centrum národného socializmu” a “hnilobu v každom smere”. Provládne turecké noviny Yeni SVZ podporujú negatívne výroky tureckého prezidenta. Plátok napísal v utorok: “Ak by sme začali dnes ráno, dobyli by sme Európu za tri dni”

Noviny sú považované za prívržencov Erdogana a ako slepý nasledovateľ Erdoganovej strany AKT. Avšak, aj keď nie je úplne jasné, odkiaľ novinári berú svoje dobyvačné fantáziu, je jasné, že sa opierajú o amerického politológa Georgea Friedmana, ktorý v minulosti opakovane zdôraznil, že považuje Turecko za vojensky najsilnejšieho hráča v Európe. Yeni SVZ píše: “Friedman hovorí, že Turci môžu dobyť Nemecko v popoludňajších hodinách a Francúzsko, ak vôbec budú mať odvahu bojovať, za hodinu. Friedman sa mýli. Medzinárodný výskumný ústav Gallup zisťoval, či by ľudia bojovali za svoju krajinu a Európania by mali pripravené biele vlajky, pokiaľ by došlo k vojne.”

“Nemecko by jeho obyvatelia nechali napospas,” píše Yeni SVZ o výsledok zhruba dva roky starého prieskumu. Len 18 percent Nemcov totiž uviedlo, že by boli ochotní bojovať za svoju krajinu. “Ak začneme ráno, stihneme večernú modlitbu v Bellevue Palace,” uvádza bojový záver článku.

Aj keď nemecký Focus označil tieto výroky ako “hlúpe fantázie”, turecké dobyvačné predstavy proti Európe zo strany tureckých politikov sú v kurze už celé roky.

Tu je niekoľko príkladov:

Prvýkrát v apríli 2017 vyšla najavo koloniálna predstava Erdogana, skrytá v nemeckej tlači: “Európa bude čoskoro Turecká”. Krátko predtým povedal, že “žiadny Európan na celom svete nebude v bezpečí“. Vyzval tiež svojich krajanov v Európe, aby plodili aspoň 5 detí s cieľom rozšíriť svoj vplyv.

Erdoganove plány už boli zdokumentované nejaký čas. V októbri 2012, hovoril na zasadnutí strany AKP o víťazstve islamu na Západe. A pod “západom” zjavne v prvom rade myslel Nemecko. V súčasnosti existuje viac ako 50 tureckých Fatih mešít v Nemecku. Fatih mešity sú pomenované podľa Mehmeda II, „kresťanobijca“ a dobyvateľa kresťanského Konštantínopolu. V roku 2010 Erdogan pozval európskych politikov s tureckým pôvodom na konferenciu v Istanbule, kde povedal: “Musíme naočkovať európsku kultúru tureckou.”

Okrem toho, Erdogan vyzval Turkov, ktorí žijú v Európe, aby prijali príslušné občianstvo, ale skôr než na účely integrácie mali len reprezentovať záujmy vlády strany AKP v zahraničí. V októbri 2013 hovoril o Kosove: “Turecko je Kosovo, Kosovo je Turecko”. V novembri 2016 Erdogan povedal: “Tieto ostrovy, ktoré sú pred našimi nosmi, boli niekedy naše. Máme na nich máme rastliny, mešity a svoj príbeh,” čím narážal na grécke ostrovy v Egejskom mori.

V marci 2017, turecký minister zahraničia Cavusoglu povedal: Európa sa bude musieť naučiť, ako sa bude musieť vysporiadať s Tureckom. V opačnom prípade by Turecko učilo Európu. “Budete musieť upustiť od svojho veliaceho diskurzu a nasledovať turecké príkazy,” povedal. Ďalej sa Cavusoglu Európe vyhrážal náboženskou vojnou. Turecký minister vnútra Soylu hrozil, že mesačne pošle 15.000 utečencov do Európy.

Plány moderného tureckého dobytia Európy ale existovali aj pred Erdoganom:

Necmettin Erbakan, podpredseda vlády a od 28. júna 1996 do 30. júna 1997 premiér Turecka: “Európania veria, že moslimovia prišli do Európy len kvôli zárobku. Ale Boh má iný plán. Určite sa dostane k moci, ale či sa to stane s alebo bez krviprelievania, zostáva otvorenou otázkou.”

Erbakan vedel, že sa môže spoľahnúť na väčšinu Turkov žijúcich v Nemecku. Tí sú, vo väčšine proti „nemeckým okupantom“. V súčasnej dobe priaznivci Erdogana či pravicovej strany MHP v ústavnom referende v apríli odhlasovali v Nemecku 63,2 percentami, v Rakúsku dokonca 73,2 percentami “áno” pre Erdogana (v Belgicku 75 percenta, Holandsku 71 percenta, Francúzsku 64,85 percenta).