Môj profil 
Predplatné
Najväčší pokrok zaznamenalo Tunisko za dva roky od revolúcie v oblasti slobody prejavu, tlače a médií. Veľké očakávania najmä v oblasti sociálneho a hospodárskeho rozvoja, ktoré po zosadení režimu dlhoročného prezidenta Zína Ábidína bin Alího mala verejnosť, sa darí napĺňať pomalšie. Zhodli sa na tom dnes v Bratislave tuniskí poslanci nového Ústavodarného zhromaždenia, ktorí navštívili SR na pozvanie Slovenskej atlantickej komisie (SAC).
Zijad Lazárí z umiernenej islamistickej strany an-Nahda, ktorá je najsilnejším subjektom v koaličnej prechodnej vláde, priznal množstvo chýb počas porevolučného vývoja v Tunisku. Zároveň však vyzdvihol podľa neho zvyšujúcu sa životnú úroveň, rast HDP a zníženie nezamestnanosti na 18 percent. Najväčším problémom sú podľa neho veľmi vysoké očakávania prevažne mladých ľudí, ktorí iniciovali zmenu režimu. Za najväčšiu výzvu označil prijatie ústavy, vytvorenie nových inštitúcií, ako aj nezávislej volebnej komisie. Dlho odkladané parlamentné i prezidentské voľby, ktoré sa mali konať v júni 2013, sa podľa neho podarí uskutočniť najskôr na jeseň tohto roka.
Sklamanie zo sociálneho vývoja nahráva extrémistom a islamizmu
Nezávislý poslanec Abdal Azíz Kuttí upozornil na zložitý proces hľadania konsenzu na novej ústave pre množstvo rozličných ideí, ako aj neskúsenosť aktérov na politickej scéne s rokovaniami. Sociálno-hospodársku realitu po revolúcii, ktorej heslá boli dôstojnosť – sloboda – zamestnanosť, označil za sklamanie. Skutočné riešenie problémov očakáva až po voľbách, ktoré by sa mali uskutočniť čo najskôr.
Zástupca Hnutia demokratických vlastencov Mundží Ráwí konštatoval, že pri koncipovaní návrhu ústavy, ktorým sa Ústavodarné zhromaždenie zaoberá, panujú rozpory v tom, ako do nej zapracovať arabsko-moslimskú tradíciu Tuniska, ale zároveň pri tom zachovať modernosť základného zákona štátu.
Samíra Marajová, poslankyňa stredo-pravicovej strany Afák Túnis, ktorá presadzuje sekulárne smerovanie krajiny, poznamenala, že v Tunisku sa po revolúcii rozvíja aktívna občianska spoločnosť. Za hlavnú výzvu pri prijímaní ústavy označila zabezpečenie slobôd a práv žien minimálne na úrovni, aké sú teraz. Prechodné obdobie bude podľa nej trvať v krajine ešte najmenej dva až tri roky.
Na otázku TASR, ako sa tuniskí predstavitelia počas zdĺhavého prechodného obdobia a silnejúceho verejného tlaku chcú vysporiadať so stále množiacimi sa nepokojmi a prejavmi násilia, odpovedal Samír Taíb z Demokratického modernistického bloku (PDM), združujúceho viacero hnutí a nezávislých iniciatív. Za veľkú výzvu označil reformu policajného zboru, ktorý u verejnosti nepožíva takú vážnosť ako armáda. Tá pred dvoma mesiacmi musela zasiahnuť v meste Saljána, kde počas protestov proti zlej životnej úrovni utrpelo zranenia najmenej 300 ľudí. Za hrozbu poslanec identifikoval aj zvýšenú proliferáciu zbraní a vznik množstva menších skupín, ktoré sa v krajine formujú na náboženskom princípe.
Poslanci počas rozhovoru so zástupcami slovenských médií ocenili pomoc zo strany EÚ, ktorú za uplynulý rok vyčíslili na 400 miliónov eur. Krajina podľa nich predovšetkým potrebuje nové investície. Za najaktívnejšieho v tomto smere označila Samíra Marajová Nemecko, ktoré svoju pomoc Tunisanom nasmerovalo práve do oblasti investícií.
.JPG)
.jpg)
