Do nátlaku na Teherán mienia Američania zapojiť aj Tel Aviv. Ako to ovplyvní situáciu na Blízkom Východe?

Trumpova zvýšená prchkosť

„Donald Trump môže nariadiť útok na Irán, preto majú byť Izraelské obranné sily v strehu. Izraelská vláda si má uvedomiť komplikovanosť obdobia pred inauguráciou Joe Bidena. Odchádzajúci americký líder neraz nastolil otázku likvidácie podniku na obohacovanie uránu v Natanze,“ píše on-line magazín Axios s odkazom na izraelské zdroje.

Nad preventívnym útokom na Irán sa Trump zamyslel po tom, čo MAAE zverejnila riadnu správu o rozvoji iránskeho jadrového programu, domnievajú sa informátori magazínu. V tejto správe stojí, že sa po odmietnutí Islamskej republiky splniť podmienky spoločného komplexného akčného plánu zvýšili v tejto krajine zásoby vysoko obohateného (zbrojného) uránu. Prezident bol krajne pobúrený, ale Mike Pence a Mike Pompeo ho prehovorili, aby sa neunáhlil, písal denník The New York Times s odvolaním sa na americké úradné osoby. Trumpovi vysvetlili, že útok na Irán spôsobí zbytočnú eskalácii násilia.

Tieto správy o amerických plánoch neboli potvrdené. V Izraeli ale priznali, že dostali pokyny ohľadom príprav na možnú konfrontáciu. „Nebude to možno priama reakcia, ale cez iránske proxy jednotky v Sýrii, Pásme Gazy alebo v Libanone,“ vysvetlili pre Axios.

Kým politici zvažovali hodnovernosť informácií o možnosti vojny, v Iráne zabili jadrového fyzika Mohsena Fachrizádeha. Západné tajné služby ho nazývali „otcom iránskej bomby.“ Malo sa za to, že práve tento vedec riadi iránsky jadrový program. Teherán ihneď obvinil z vraždy Izrael a sľúbil pomstu. Benjamin Netanjahu tieto obvinenia ignoroval.

Predvojnové starosti

Únik informácií o chystanom útoku na Irán by zostal bez povšimnutia, keby nebolo predchádzajúcich udalostí. USA presunuli v týchto dňoch na Blízky Východ strategické bombardéry B-52H Stratofortress. Ústredné velenie amerických ozbrojených síl (CENTCOM) vyhlásilo, že vojenské lietadlá boli presunuté do tohto regiónu „za účelom prevencie agresie a podpory spojencov.“

Washington nevysvetlil, koľko bombardérov bolo vyslaných, a v ktorej krajine boli rozmiestnené. Vznikli verzie, že sa stíhačky nachádzajú na leteckej základni Diego Garcia, britskom ostrove v Indickom oceáne, rovnako ako minulú zimu.

Vtedy tam bolo vyslaných šesť bombardérov pre prípad vojny s Iránom. Dôvodom ozbrojenej konfrontácie bolo zavraždenie Kásima Solejmáního, veliteľa Armády strážcov islamskej revolúcie, elitnej jednotky iránskej armády,  Američanmi. Teherán sa vtedy vyhrážal pomstou.

Po celý rok dochádzalo v tomto regióne k útokom na americké objekty. K priamej zrážke ale nedošlo. Navyše, Američania začali znižovať počet vojakov. Vzbudilo to znepokojenie krajín susediacich s Iránom. Priznali, že kontingent USA bol svojráznym nárazníkom proti hrozbám a hlavne zdržiaval Teherán.

Rokovania tajné a neskrývané

Rastúca autorita Iránu na Blízkom Východe najviac znepokojuje Izrael. Po zimnom kole eskalácie vzťahov medzi USA a Iránom začal Tel Aviv biť na poplach. Premiér Benjamin Netanjahu urobil predpoklad, že sa Teherán chce pomstiť nielen Američanom, ale aj židovskému štátu. Varoval, že chce rokovať s predstihom.

Tiež monarchie Perzského zálivu sa snažia zdržať iránsky vplyv na blízkovýchodné udalosti. Po páde režimu Saddáma Husajna v Iraku sa úlohy regionálneho vodcu pokúsila uchopiť Islamská republika. Arabi boli znepokojení, šiitský režim ajatolláha je pre ich sunnitské tradície neprijateľný.

Za účelom prevencie posilnenia úlohy Iránu v regióne nadviazali arabské monarchie už v polovici dvetisícich rokov neformálne rokovania s Izraelom. Aj napriek tomu, že neprekonaný palestínsky problém im bránil v zjednotení, dohodli sa na skoordinovaných akciách proti Teheránu.

O tejto neverejnej spolupráci svedčila, podľa názorov komentátorov, napríklad pripravenosť Jordánska, Saudskej Arábie, Bahrajnu a SAE otvoriť svoj vzdušný priestor pre izraelské letectvo.

Prezidentovanie Donalda Trumpa a jeho protiiránska nálada posilnili arabsko-izraelské vzťahy. 45. prezident USA po príchode k moci vyhlásil, že prekoná všetky blízkovýchodné problémy pomocou „dohody storočia.“ Išlo o vyriešenie palestínskeho problému podľa princípu „dva štáty pre dva národy,“ okrem Izraela sa mala na mape sveta objaviť tiež Palestína.

Táto iniciatíva ale nebola podporená v arabskom svete. Perzské monarchie ale priznali, že prispela k „reštartu Blízkeho Východu.“ Izrael, SAE a Bahrajn nadviazali v septembri za sprostredkovania Američanov formálne diplomatické vzťahy. Nikto pritom neskrýval, že spolupráca týchto krajín má taktický protiiránske ráz.

Saudská Arábia, ktorá prehlasuje seba za lídra arabského sveta, sa držala stranou od Izraele.O neformálnych stykoch týchto štátov vedeli všetci, nikto ale nemohol pripustiť dialóg na najvyššej úrovni. Rijád vždy vyhlasoval, že bez prekonania palestínskeho problému nemôže byť ani reči o žiadnych vzťahoch s Tel Avivom. Lenže sa tiež tento stereotyp zrútil.

V týchto dňoch vyšlo najavo, že Netanjahu tajne navštívil saudské mesto NeoM a mal rokovania s korunným princom Mohammedom bin Salmanom. Bola to senzácia. Žiadne podrobnosti ale zverejnené neboli. Vznikla verzia, že hlavnou témou bol iránsky vplyv.

Rijád najskôr tento dialóg popieral. Ale postoj Tel Avivu, ktorý odmietol komentáre, dokázal väčšine krajín, že sa toto stretnutie predsa len konalo. Všimli si tiež toho, že sa rokovania konali hneď po blízkovýchodnom turné amerického ministra zahraničia. Mike Pompeo sa znovu pokúsil uzmieriť štáty tohto regiónu a hovoril o vážnosti iránskej hrozby.

„Zanechať po sebe alianciu“

„Izrael si neželá priamu vojnovú zrážku s Iránom. Ale tajná konfrontácie prebieha na všetkých frontoch. Islamská republika zvyšuje vojenskú prítomnosť v Sýrii pozdĺž izraelskej hranice. Ďalší sused, Libanon, je fakticky iránsky vazal. Teherán má veľký vplyv na Pásmo Gazy, financuje Hamas. Irán obsadil v podstate všetky hranice s Izraelom,“ mieni Xenia Svetlová, bývalá poslankyňa Knesetu a expertka izraelskej Herzlijskej vysokej školy.

Tajnú návštevu Netanjahua v Saudskej Arábii hodnotí v kontexte nadchádzajúceho vystriedanie moci v USA. „Každá nová americká administratíva upravuje vzťah k Blízkemu východu. Nie je vylúčené, že Netanjahu a bin Salman prerokovali zachovanie koordinácir akcií voči Iránu za Bidena. Aj keď nemyslím, že demokratický prezident bude proti podobným kontaktom. Od čias Baracka Obamu zahájili Američania kurz na odchod z regiónu. Zanechať po sebe minimálne arabsko-izraelskú alianciou čeliacu iránskej hrozbe je aj v záujme USA,“ domnieva sa Svetlová.

Priznať Trumpove chyby

Analytik z Ústavu medzinárodných prieskumov Moskovskej vysokej školy medzinárodných vzťahov Adlan Margojev je presvedčený, že Irán vie o spolupráci Arabov a Izraelčanov. Expert povedal, že v Teheráne považujú nadviazanie vzťahov medzi arabskými štátmi a „sionistickým režimom“ za „zradu Palestíny.“ Iránska vláda kritizuje styky Saudskej Arábie, SAE a Bahrajnu s Izraelom, ale predsa len si nepraje vyhrotenie konfrontácie.

Podľa názoru Margojeva počíta Teherán so zmiernením protiiránskej rétoriky po nástupe nového prezidenta USA. „Iránska vláda vyzýva Bidena, aby priznal Trumpove chyby a obrodil Spoločný komplexný akčný plán. Demokratickí experti to už posudzujú, ale v praxi to nie je tak jednoduché.

Zložité je určiť dokonca postup. Irán napríklad žiada zrušenie sankcií. Potom je ale treba potvrdiť, že Teherán dodržiava podmienky Plánu. Islamská republika vysvetľuje, že jadrová dohoda nemôže byť v plnej miere splnené len preto, že Američania od neho odstúpili ako prvý. Ako sa vrátiť k spoločnému plánu, aby začal jeho mechanizmus fungovať, nie je zatiaľ jasné,“ mieni Margojev.

Priznal, že pre Bidena nebude ľahké náhle zrušiť Trumpove sankcie proti Iránu. Končiaca administratíva a jej stúpenci demonštrovali iba negatívny vzťah voči iránskej politike, zavrhli pozitívne skúsenosti rokovaní a krátkeho obdobia dodržiavania jadrovej dohody. Expert je ale presvedčený, že sa vojnovému konfliktu podarí vyhnúť.