Washington 15. marca 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Evan Vucci)
Čínsky portál globaltimes sa venuje snahám amerického prezidenta Trumpa politickými krokmi ovplyvňovať obchodné vzťahy medzi oboma krajinami, čo je dôkazom oslabovania amerických pozícii a ohrozuje to voľný obchod medzi oboma krajinami.
Americký prezident Donald Trump žiadal, aby Čína znížila svoj obchodný prebytok. Táto požiadavka je nerealistická, pretože „ignoruje pokračujúce čínske úsilie o rozšírenie dovozu z USA na zmiernenie obchodnej nerovnováhy“, vyhlásili čínski experti.
Obchodný prebytok Číny s USA sa vo februári zmenšil na 20,96 miliardy dolárov, čo je o niečo menej ako 21,9 miliardy dolárov za január (podľa údajov Riaditeľstva colného úradu Číny GAC).
Trump v stredu oznámil na Twitteri, že požiadal Čínu o zníženie obchodnej nerovnováhy o 1 miliardu dolárov v tomto roku. „Čína bola vyzvaná, aby vypracovala plán rokovaní o znížení objemu obchodného deficitu s USA. Náš vzťah s Čínou je veľmi dobrý a tešíme sa na to, aké nápady sa nám z čínskej strany vrátia. Musíme čoskoro konať“, napísal Trump.
Údaje GAC ukazujú, že obchod medzi Čínou a USA dosiahol v minulom roku 3,95 miliardy jüanov (623,42 mld. USD). Čínsky vývoz do USA vzrástol o 14,5 percenta na 2,91 miliardy jüanov, zatiaľ čo dovoz z USA vzrástol o 17,3 percenta na 1,04 miliardy jüanov.
„Od svojho prevzatia funkcie sa Trump snaží stláčať obchodný deficit USA s Čínou. Avšak obchodná nerovnováha nie je úplne v rukách vlády, pretože samotný obchod je riadený hlavne trhom“, vyhlásil He Weiwen, člen výkonnej rady Čínskej spoločnosti pre WTO.
„Z tohto hľadiska nie je žiadosť Trumpa ani rozumná, ani odborná“, povedal He Weiwen vo štvrtok pre Global Times.
V stredu uviedlo americké Ministerstvo obchodu, že celkový obchodný deficit krajiny sa v januári zvýšil na najvyššiu úroveň za viac ako deväť rokov a zaznamenal 56,6 mld. USD, čo je o 5 percent viac ako od decembra 2017, čo naznačuje vysoký obchodný deficit, informovala tlačová agentúra Xinhua.
V januári uvalil Trump clá na dovezené solárne panely a práčky a minulý týždeň oznámil, že uvalí 25 clo na dovoz ocele a 10 percent na dovoz hliníka. Tieto pohyby vyvolávajú oprávnené obavy, že táto obchodná politika by mohla vyústiť do celosvetovej obchodnej vojny.
„V dnešnom globalizovanom svete je vytváranie podmienok na vznik obchodnej vojny to isté, ako prevzatie iného lieku na predpis, čo je pôvodne zamýšľané ako liečba, je zrazu oveľa viac škodlivé“, vyhlásil čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi na tlačovej konferencii. „Čína je pripravená legitímne odpovedať“, vyhlásil.