Truban tvrdí, že to, aké opatrenia sa zavádzajú pri akých parametroch šírenia nákazy, by malo byť transparentné, systematické a zrozumiteľné a minimálne rámcovo popísané v pandemickom pláne.
“Je jasné, že situácii sa treba prispôsobovať, ale to neznamená skákať z 30 na 100 potom na 0 a nakoniec na 50 v rámci pár dní a podľa toto, ako to jeden človek práve cíti. Takto to navyše vyzerá, že sa pravidlá menia zo dňa na deň podľa toho, čo si kto u premiéra vie vybaviť,” kritizuje napríklad rozhodnutia premiéra o počte osôb na svadbách a hromadných podujatiach.
Ak sa totiž ľudia nebudú vedieť v opatreniach orientovať, tak ich len ťažko budú rešpektovať a dodržiavať.
“Ak nebude zavádzanie opatrení pokojné, systematické a zrozumiteľné, riskujeme to najcennejšie – stratu dôvery, trpezlivosti a disciplíny,” tvrdí Truban.
Šátek: „Prkotiny“ ale dokazujú, že vládne priemernosť a neschopnosť
Spôsob, akým sa rozhoduje o opatreniach kritizuje aj bývalý elitný vyšetrovateľ Jozef Šátek. Podľa neho každý skúsenejší manažér vie, že pred každým závažným rozhodnutím musí urobiť dva zásadné kroky. Po prvé získať čo najviac dostupných informácií o probléme a po druhé s tým, kto bude rozhodnutím dotknutý, tak sa s ním stretnete a spoločne všetko prediskutujú.
Premiér Igor Matovič a ústredný krízový štáb to tak ale nerobia, robia to skôr naopak. Najprv vedú osamote rozhovory a debaty, aby nakoniec vydali prehlásenie, z ktorého však nikto nie je múdry.
“Potom sa ozvú tí, ktorých sa opatrenia dotkli (umelecké a športové zväzy) a prehlásia, že to opatrenie je vražedné, že je to skrátka hlúposť a ozývajú sa hlasy s požiadavkami o tvrdú finančnú kompenzáciou. A vtedy zastriháte ušami, lebo krach umeleckých skupín či športových zväzov s veľkým členským zázemím a občianskou podporou vám môže narobiť galibu v prieskumoch verejnej mienky ale aj siahnuť vám do štátneho mešca hlbšie ako by ste chceli a preto sa začnete s nimi rozprávať a keď slovo dalo slovo, tak z 0 sa stalo 50 a keď im niekto vysvetlí, že tých 50 účastníkov je málo aj na jedno hokejové mužstvo, tak povie, že to predsa nevadí, veď kto by počítal tých 50, takže ich tam môže byť kľudne aj 70!”
“A vtedy si trochu nestranná osoba uvedomí, že to všetko je len tak od oka, aby sa nepovedalo, lebo niečo museli prijať. Áno, niekto je v núdzovom stave, ale rozumu,” komentuje Šátek.



















