Tri západoafrické krajiny uzatvárajú bezpečnostný pakt v podmienkach meniacej sa globálnej dynamiky

Bratislava 21. septembra 2023 (HSP/Europeanconservative/Foto:Twitter@GoitaAssimi)

Aliancia posilňuje autonómiu nového bloku a zároveň odrádza potenciálnych agresorov, píše Robert Semonsen pre The European Conservative

Po vojenských prevratoch v sahelských krajinách Mali, Nigeri a Burkine Faso, ktoré spolu s nástupom skupiny BRICS a globálneho Juhu odhalili slabnúci vplyv liberálneho, kolektívneho Západu na celom svete, tieto tri štáty cez víkend podpísali dohodu o kolektívnej bezpečnosti.

Tento rozhodný krok smerom ku kolektívnej obrane prišiel len niekoľko týždňov po tom, ako Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) pohrozilo inváziou do Nigeru po vojenskom prevrate, ktorý zvrhol prezidenta Mohomada Bazouma, čo Niger prinútilo uviesť svoje ozbrojené sily do najvyššieho stupňa pohotovosti.

Krátko nato vlády Mali a Burkiny Faso, ktoré v máji 2021, resp. v septembri 2022 uskutočnili vlastné vojenské prevraty, reagovali na hrozby ECOWAS vyhlásením, že akýkoľvek takýto krok by sa považoval za “vyhlásenie vojny” aj ich štátom.

Teraz sa táto reakcia oficiálne zakotvila v pakte o vzájomnej obrane podpísanom v sobotu 16. septembra v hlavnom meste Mali Bamaku. Charta zaväzuje signatárov k vzájomnej podpore, vrátane vojenskej, v prípade útoku na niektorého z nich, čím sa ďalej upevňuje stabilita bloku.

Plukovník Assimi Goita, vojenský veliteľ Mali, vo vyhlásení uverejnenom na X, predtým známom ako Twitter, oznámil podpísanie Liptákovsko-gourmskej charty.

“Dnes som spolu s hlavami štátov Burkiny Faso a Nigeru podpísal Liptacko-gourmskú chartu, ktorou sa zakladá Aliancia sahelských štátov s cieľom vytvoriť štruktúru kolektívnej obrany a vzájomnej pomoci v prospech našich obyvateľov.”

J’ai signé ce jour avec les Chefs d’Etat du Burkina Faso et du Niger la Charte du Liptako-Gourma instituant l’Alliance des États du Sahel (AES) ayant pour objectif d’établir une architecture de défense collective et d’assistance mutuelle au bénéfice de nos populations. pic.twitter.com/IjT43NHrKs

Reklama

— Colonel Assimi GOITA (@GoitaAssimi) September 16, 2023

“Akýkoľvek útok na zvrchovanosť a územnú celistvosť jednej alebo viacerých zmluvných strán sa považuje za agresiu voči ostatným stranám a zakladá povinnosť poskytnúť pomoc vrátane použitia ozbrojenej sily na obnovenie a zaistenie bezpečnosti,” uvádza sa v dohode podľa kópie, ktorú zverejnilo ministerstvo zahraničných vecí Mali.

Môžu sa pridať ďalšie štáty

Okrem toho článok 11 charty ponecháva otvorené dvere pre pristúpenie “akéhokoľvek iného štátu, ktorý má rovnaké geografické, politické a sociokultúrne podmienky”.

Región Sahelu vyvoláva čoraz väčšie obavy západných stratégov, pretože v ňom narastá vlna islamského extrémizmu a zároveň je kľúčovým priestorom pre nelegálne prisťahovalectvo do Európy. Len tento mesiac šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell označil Niger za “hospodársky motor” západnej Afriky a vyzdvihol silné a stabilné vedenie krajiny. Západné mocnosti dúfali, že využijú Niger ako záchytný bod v regióne, kde európsky a americký vplyv slabne.

Strata Nigeru by mala hlboké geopolitické dôsledky pre Sahel a výrazne by znížila schopnosť Západu kontrolovať migračné toky a tok ekonomicky dôležitých surovín. Okrem toho by sa otvoril nový front v postupe Ruska v regióne, ktoré sa spolieha na rastúce protizápadné nálady.

Islamský extrémizmus je naliehavým problémom aj v tomto regióne. Od roku 2016 sa Niger snaží vyrovnať s povstaním spojeným s al-Káidou a Islamským štátom, ktoré urýchlila nestabilita v susednom Mali. Cieľom dohody o kolektívnej bezpečnosti je tiež posilniť schopnosť regiónu bojovať proti tomuto problému.