“Toto trestné stíhanie je čistá absurdita – bez obdoby!” Exposlanec Hrnko zvozil vyšetrovateľov z NAKA

Bratislava 30. decembra 2021 (HSP/Foto:SITA-/Diana Černáková)

Bývalý poslanec Národnej rady, exšéf branobezpečnostného výboru a súčasný poradca predsedu NR SR Borisa Kollára – historik Anton Hrnko – vo štvrtok na sociálnej sieti publikoval svoj komplexný komentár ku kauze trestného oznámenia na poslancov obce Varín v súvislosti s pomenovaním ulice po Jozefovi Tisovi.

Anton Hrnko v tejto spojitosti vyhlásil, že nad Slovenskou republikou začali viať “čudné vetry”. “V čase, keď vlády baltských štátov nechajú oslavovať estónskych, lotyšských a litovských hrdlorezov z SS (však podľa estónskej vlády nemali kde inde bojovať proti ruskej okupácii a boľševizmu; či do tohto boja patrilo aj masové vyvražďovanie židov a Rusov už skromne pomlčali); v čase, keď na Ukrajine oslavujú banderovských “hrdinov” v súzvuku s celou Európou i baštou demokracie USA. Pritom aj tí najsurovejší príslušníci PO HG boli úplní anjelici oproti radovým banderovcom. V čase, keď v susednom Maďarsku na piedestál národného hrdinu postavili M. Horthyho, prvého spojenca A. Hitlera pri rozvracaní európskeho poriadku, ktorý viedol k druhej svetovej vojne a hlavného zodpovedného za vykynoženie státisícov  maďarských židov a dvojnásobného agresora proti územiu Slovenska; v čase, keď E. Háchovi, protektorátnemu prezidentovi Č a M, ktorý v čase deportácií českých židov a vyvraždenia Lidíc a Ležákov na dvestotisícovej manifestácii v Prahe sľuboval vernosť A. Hitlerovi a tretej ríši, tak v tom čase slovenská NAKA vyšetruje desiatich poslancov zo zastupiteľstva mesta Varín z podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu ľudských práv. Avšak nie za to, čo spravili, ale za to, čo nespravili. Nerevidovali uznesenie ich predchodcov spred 30 rokov!”

Odborník na históriu opakuje, že čudné to vetry vejú nad Slovenskom, nakoľko v čase, keď si NAKA na Slovensku nevšimne stavanie sôch predstaviteľovi maďarskej iredenty, tajnému agentovi maďarskej vlády, endemickému antisemitovi J. Esterházymu, hlasujúcemu za zmocňovací zákon, ktorým v septembri 1940 parlament zmocnil vlády vykonať všetko na odstránenie židov z verejného života, na základe ktorého bol prijatý Židovský kódex (J. Tiso ho nepodpísal), NAKA vyšetruje desiatich poslancov zo zastupiteľstva mesta Varín z podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu ľudských práv. “Avšak nie za to, čo spravili, ale za to, čo nespravili: Nerevidovali uznesenie ich predchodcov spred 30 rokov!” Rozhorčuje sa znovu bývalý zákonodárca Hrnko.

“Veru, hovorím si, čudné to vetry vejú nad Slovenskom. V čase, keď v SR postavia vo verejnom priestranstve sochu admirála M. Horthyho, prvého spojenca A. Hitlera pri rozvracaní európskeho poriadku, ktorý viedol k druhej svetovej vojne a hlavného zodpovedného za vykynoženie státisícov  maďarských židov a dvojnásobného agresora proti územiu Slovenska, NAKA vyšetruje desiatich poslancov zo zastupiteľstva mesta Varín z podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu ľudských práv. Avšak nie za to, čo spravili, ale za to, čo nespravili: Nerevidovali uznesenie ich predchodcov spred 30 rokov!,”

Reklama

Anton Hrnko vo svojom komentári na internete vysvetľuje príslušníkom polície z NAKA: “Žeby si NAKA nevšimla, že títo dvaja vyššie spomínaní páni sa stretli aj v Košiciach v novembri 1938, keď Košice na bielom koni prišiel okupovať regent M. Horty a vítal ho poslanec J. Esterházy? Žeby si NAKA nevšimla, že Esterházyho na trest smrti za vlastizradu odsúdil nielen ten istý Národný súd ako J. Tisa, ale aj riadny čsl. súd po tom, ako bol vydaný zo ZSSR do ČSR? Alebo zločiny v Európe a na Slovensku páchali iba Slováci? Alebo ešte horšie, majú plné gate stíhať na Slovensku iných okrem etnických Slovákov?” Pýta sa.

K meritu veci

Podľa Hrnka by bolo potrebné niečo povedať aj ku samotnému prezidentovi Tisovi. “Bol určite zložitá postava slovenských dejín. Ale ktorá postava slovenských dejín nebola zložitá? Ktorá osobnosť okrem G. Husáka bola vystavená takému enormnému vonkajšiemu tlaku, kde išlo o bytie a nebytie slovenského národa, ako J. Tiso? Pritom hodnotenie jeho osoby sa neodvíja od reálneho výskumu, ktorý by bol sine ira et studio. Takýto výskum na Slovensku okrem krátkeho obdobia rokov 1990 – 1991 nebol nikdy pripustený! Jeho hodnotenia vychádzajú z rozsudku Národného súdu, ktorý v jeho prípade bol typický politický proces, kde už dávno pred procesom bolo rozhodnuté, že bude “visieť”. O tom sú jasné dôkazy. Ak bol za niečo hrdelne potrestaný, tak to bolo za vedenie autonomistickej politiky a za to, že dokázal, že Slovensko môže existovať ako samostatný štát. Všetky ostatné veci, za ktoré bol súdený, boli podružné. Nemali zásadný vplyv na jeho odsúdenie.”

Ak chceme preto osobu J. Tisa spájať s hnutiami potláčajúcimi demokraciu a ľudské práva, podľa Antona Hrnka si musíme odpovedať na niekoľko otázok: “Po prvé, ľudová strana, v ktorej bol Tiso podpredsedom a neskôr predsedom bola 50 rokov vedúcou politickou silou Slovákov, bojujúcou za ich národné uznanie a právo na vlastnú samosprávu? Potláčal tento boj demokraciu a ľudské práva?”

Hrnko takisto upozorňuje, že Ľudová strana a osobne J. Tiso prevzala zodpovednosť za osudy národa v čase, keď demokratický poriadok v dôsledku politiky uzmierovania Hitlera zo strany Veľkej Británie a Francúzska v strednej Európe padol na kolená. “Demokrati ako Beneš, Hodža alebo Clementis zdúchli na Západ. Aký výber v tejto situácii, keď Slovensko ohrozovalo Maďarsko, Poľsko i Nemecko mal J. Tiso? Bolo vyhlásenie slovenskej samostatnosti 14. marca 1939 (za čo konkrétne bol Tiso obesený) v rozpore s nejakým právom? Bolo potlačením ľudských práv? Ak áno, tak akých?”

Po tretie, Hrnko uznáva, že režim slovenského štátu určite nebol demokratický. “Nebol však ani fašistický. Bol autoritatívny. Miera potlačovania demokratických práv bola vyjadrená cca 3 500 zatvorenými do Ilavy (priemerná dĺžka internácie 2 týždne) a cca 5 000 rozsudkov za politické trestné činy v rokoch 1939 – 1944. Tiež s priemernou dĺžkou 2 týždne. Teda miera potláčania ľudských práv (aj pri dnešných návrhoch drakonických trestov za slovné prejavy) by mala byť porovnávaná nie s dnešnými kritériami, ale s možnosťou, ktorú poskytoval satelitný vzťah s Nemeckom (Slováci si ho nevybrali, boli doň sotení západnými veľmocami).”

“Po štvrté, najväčšou škvrnou na slovenskom štáte z rokov 1939 – 1945 je jeho účasť na deportácii väčšiny príslušníkov židovskej menšiny do vyhladzovacích táborov. Aj túto otázku riešil Národný súd. Nedokázal mu – okrem prejavu v Holíči, publikovanom v Slováku, ku ktorému sa Tiso nepriznal a ktorý ani nebol svedkami potvrdený – v tejto otázke nič hrdelného. Aj túto otázku treba riadne preskúmať. Fakt však zostáva, že Židovský kódex, na základe ktorého sa uskutočnili deportácie, odmietol podpísať.”

Následne Anton Hrnko komentoval slová jedného zo slovenských historikov, ktorý sa vyjadril, že Tiso nemôže byť vzorom pre dnešok. “S tým s ním plne súhlasím. Nemôže byť predsa vzorom pre politikov od Rezeša po Mikloša, lebo do politiky nešiel ryžovať a nič neukradol. Nemôže byť vzorom pre politikov od V. Širokého po J. Naďa, lebo pred sponzorujúcou mocnosťou sa ohýbal len toľko, čo musel, nie až tak, že by mu trčali topánky odniekadiaľ. Nemôže by vzorom…. ale nechajme to tak. Každý je za výkon svojej funkcie zodpovedný sám za seba.”

Doplnil, že v každom prípade z európskeho i národného hľadiska je toto trestné stíhanie podľa jeho názoru “čistá absurdita”. “Bez obdoby. Ak by došlo k trestnému stíhaniu, hlásim sa ako expert obhajoby. Rád by som videl pri obžalobe D. Kováča,” uviedol záverom exposlanec Hrnko.