Tóth: Čím je tlak migračnej vlny silnejší, o to viac rizík hrozí Európe a Slovensku

Bratislava 2. decembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Petr David Josek)

Podľa názoru Petra Tótha nemožno vylúčiť, že medzi utečencami boli, sú a budú infiltrovaní dobre vycvičení teroristickí operatívci s bojovými skúsenosťami

Utečenecká a migračná kríza, medzinárodný islamský terorizmus, neprehľadný konflikt na území Sýrie a Iraku sú tri samostatné, ale úzko previazané problémy. Každý z týchto problémov ovplyvňuje ostatné dva a navzájom sa podmieňujú. Domnieva sa bývalý šéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) a bývalý novinár Peter Tóth.

“Okrem lokálnych záujmov sa na sýrskych a irackých bojiskách angažujú lokálni hráči, ako Turecko, Irán, Saudská Arábia, Katar, Jordánsko, sýrski Kurdi či libanonský Hizballáh, ale aj svetové mocnosti – USA, Rusko, Veľká Británia alebo Francúzsko. Čím dlhšie konflikt trvá, tým väčšmi je Európa konfrontovaná s prúdom utečencov. A čím je tlak migračnej vlny silnejší, o to viac rizík hrozí Európe a Slovensku, pričom terorizmus je len jednou z nich,” zdôraznil bývalý člen slovenskej tajnej služby.

Podľa jeho názoru “nemožno vylúčiť, že medzi utečencami boli, sú a budú infiltrovaní dobre vycvičení teroristickí operatívci s bojovými skúsenosťami”. “Mimochodom, útoky v Paríži ukázali, že Islamský štát prvý raz útočil mimo územia samozvaného kalifátu a spolupracoval pri tom s miestnymi zradikalizovanými sympatizantmi. Tieto a im podobné útoky, ktorým sa Európa nevyhne, majú a budú mať vplyv na zmenu politických nálad a na súdržnosť Európskej únie. A z toho pramenia ďalšie hrozby,” povedal Tóth.

Pod vplyvom strachu, ako pripomenul, už vznikli prvé úvahy o takzvanom malom Schengene a Slovensko z nich bolo vylúčené. “Nie je síce pravdepodobné, že zóna voľného pohybu občanov členských štátov EÚ sa rozpadne v dohľadnom čase, ale tieto náznaky nevylučujú možnosť, že sme na začiatku postupnej fragmentácie. Otázka je, ako ďaleko zájde. Ostane len pri obmedzení voľného pohybu osôb, alebo budú obnovené aj colné bariéry? Ak by sa to stalo, znamenalo by to koniec EÚ, s čím by boli spojené aj vážne ekonomické hrozby pre Slovensko. Proti zavedeniu colných bariér sa nepochybne postaví Nemecko, ktoré exportuje 50 percent svojho vývozu na trhy EÚ. Ak sa však bude najsilnejšia európska ekonomika pohrávať s myšlienkou malého Schengenu, najmä stredomorské krajiny na to môžu odpovedať spochybnením colnej únie a chrániť tak svoje trhy pred silným nemeckým exportom. Všetky tieto úvahy a hrozby sa priamo dotýkajú Slovenska a zďaleka nesúvisia len s terorizmom, ktorý je však nepochybne stále aktuálny,” dodal exšéf kontrarozviedky SIS.

Peter Tóth napísal už dve knihy o praktikách tajných služieb a onedlho príde na trh v poradí jeho tretia kniha.